Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Elity Slovenskej národnej rady

.lukáš Krajčír .slovensko

Dňa 23. januára si pripomíname sto rokov od zrušenia Slovenskej národnej rady. Netvorila ju len hŕstka turčianskej inteligencie, ktorej práca sa skončila prijatím Deklarácie slovenského národa.

Elity Slovenskej národnej rady

na okraji pozornosti ostávajú stovky členov jej miestnych a župných výborov, ktoré sa pokúšali vykonať československý prevrat. 

Francúzsky historik Guy Chaussinand-Nogaret definoval elity ako frakciu obyvateľstva s mocou, autoritou, vplyvom, ktorá je spojená s ich rodovým postavením, vedomosťami a peniazmi. 

Táto definícia azda najlepšie vystihuje mnohých slovenských advokátov, lekárov, učiteľov, podnikateľov, farárov, roľníkov i robotníkov, ktorí sa na prelome rokov 1918 a 1919 po niekdajších hornouhorských obciach a stoliciach (župách) pokúšali zriadiť miestne, okresné a župné výbory Slovenskej národnej rady (SNR). 

Aj keď východ ostával v zložitej politickej situácii, ktorá komplikovala ich vznik, na ostatných územiach sa počas novembra utvorilo 104 miestnych, 2 okresné a 6 župných výborov SNR. Dobová slovenská tlač prinášala prakticky každý deň správu za správou o tvorbe týchto národných rád, o ich poradách a podporných verejných zhromaždeniach. Slovenská spoločnosť sa vydala do Československa zložitou revolučnou cestou.

prebrať moc do vlastných rúk

Pre mnohých zainteresovaných ľudí to boli nevídané skúsenosti. Na zasadnutiach výborov slobodne vyjadrovať a presadzovať názory, slobodne sa zhromažďovať, realizovať peňažné zbierky na vydávanie novín, roznášať plagáty propagujúce Deklaráciu slovenského národa a nové štátoprávne premeny. 

Aby urýchlili proces utvárania novej verejnej správy, vykonávali aj evidenčnú a spravodajskú činnosť. Pokúšali sa už vopred tvoriť zoznamy spoľahlivých úradníkov a pre ciele Parížskej mierovej konferencie zhromažďovať kompromitujúce materiály o vyčíňaní uhorských ozbrojených zložiek. Viacerí z nich sa snažili zachovať kontinuálny chod pôšt, škôl a železníc. 

Martinské ústredie SNR sa po dohode s československým vyslancom v Budapešti Milanom Hodžom zapájalo aj do diplomatických kalkulácií. Ich primárnym cieľom nebolo ani tak rokovať v intenciách podmienok maďarskej vlády, ako skôr taktickými prieťahmi predísť väčšiemu krviprelievaniu na Slovensku. 

Aj vďaka rokovaniam člena prešporského župného výboru SNR Samuela Zocha s promaďarským županom Zoltánom Jankóm sa predišlo v budúcom hlavnom meste Slovenska zbytočnému násiliu a rabovačkám.

„Tradičnou slovenskou elitou boli advokáti, ktorí obhajovali Slovákov obvinených vo vykonštruovaných súdnych procesoch.“

Výbory sa dokonca pokúšali vytvárať aj národné gardy. Malo ísť o ozbrojené zložky z dobrovoľníkov, ktoré by zabraňovali rasovo motivovaným útokom na židovské komunity a celkovo zabezpečovali pokoj do príchodu Sokolov a česko-slovenského zahraničného vojska (legionárov). Hoci sa ich nepodarilo celoplošne utvárať a ich úspechy boli minimálne, sú dôkazom odhodlanosti funkcionárov a dobrovoľníkov postaviť sa vlastnými silami na odpor a v prípade zajatia riskovať aj vlastný život. 

vedúca inteligencia

Vďaka zachovaným menoslovom župných výborov SNR v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice a čiastočne aj médiami uverejňovaným zoznamom obecných a okresných pobočiek si dokážeme o týchto ľuďoch utvoriť celkom vierohodný obraz.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite