v Sninskom okrese je okrem Sniny 33 obcí. Smer a SNS v nich získali 28 postov starostov. Štyria z novozvolených starostov kandidovali ako nezávislí a jeden bol z radov opozície, konkrétne zo strany NOVA. Celkovo tak kandidáti vládnej koalície ovládli v Sninskom okrese 85 percent obcí. Toľko k tomu, akou optikou sa na severovýchode pozeráme na eufóriu časti médií nad výsledkami komunálnych volieb.
Prečo je to tak? Logika je jednoduchá. Ak budú starostovia kandidátmi vládnych strán, majú násobne vyššiu šancu získať dotácie či granty. Ak nebudú, vedia, že sa im s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí v žiadnej výzve uspieť a obec za štyri roky nikam neposunú. Osobne mi ešte pred komunálnymi voľbami v roku 2014 jeden starosta rozprával o tom, ako im to úplne priamo povedal na stretnutí starostov miestny šéf Smeru. Túto rovnicu u nás pozná každý a nikto sa ňou netají.
V meste to však už nevyhnutne neplatí, lebo mestá pracujú s výrazne vyššími sumami peňazí, vďaka čomu nie sú nevyhnutne odkázané na granty a dotácie, ktoré dokážu vládni nominanti stopnúť. Z toho dôvodu sú mestá zaujímavé skôr pre miestnych podnikateľov, respektíve pre tých, ktorí sa chcú na regionálnej politike obohatiť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.