navigácia tvrdí, že ideme po „ceste bez názvu“. Blížime sa k obci Omastiná, v ktorej sa cesta bez názvu končí a ďalej je už len les. Zvyklo tam žiť 400 ľudí, dnes ich v Omastinej reálne býva 15, hoci trvalý pobyt majú nahlásený štyridsiati. „Nikto to nechce robiť. Tu sa už ani ukradnúť nič nedá,“ vysvetľujú dvaja miestni, keď sa pýtame na voľby. Jeden z nich dokonca sedí vo volebnej komisii, sám však kandidovať nechce: „Už som starý a obec dostáva málo peňazí, veď nemáme ani na pokosenie zarasteného potoka.“
Omastiná pôsobí ako historická obec s krásnymi domami a dvormi, ktorá sa teraz postupne mení na rekreačnú oblasť. Časť starých domov si kúpili ľudia z okolia a rekonštruujú ich na víkendové sídla. Cez plot sa začneme rozprávať s ďalším domácim. „Poďte ďalej, ja som Jožo,“ volá nás k sebe domov a po otázke na tému starosta okamžite spustí: „Aj mňa lanárili, ale nechcem, nemám ani vodičák, čo sa tu budem naťahovať.“ Starostu však podľa neho treba, inak by si každý robil, čo chce. „V lese ťažia načierno drevo, starosta ich vie aspoň trochu skontrolovať. Minule padla srnka do potoka, potom zas horel elektrický stĺp, elektrina v kuse vypadáva,“ oboznamuje nás Jozef s lokálnymi problémami, s ktorými miestni vždy idú za starostom.
„V prípade, že by štát donútil zlúčiť sa napríklad obce s dvesto a menej obyvateľmi, sa reforma dotkne desiatok tisíc ľudí.“
Aktuálny starosta Viliam Kusý má 72 rokov a kandidovať už nechce, vraj vyhorel. „Ako obec máme 4-tisíc kompetencií a ja som na to všetko sám.“ Zamestnancov žiadnych nemá – nie je za čo. Obec podľa neho potrebuje novú cestu, opraviť miestny rozhlas, obecné budovy a najmä zaviesť internet. „Všetci odo mňa žiadajú komunikovať elektronicky, no ako to mám robiť?“ pýta sa Kusý. Neisté je to aj s eurofondmi – za napísanie projektu musí obec zaplatiť, no uspeje málokedy.
Viliam Kusý bude musieť aspoň formálne ostať vo funkcii, pokiaľ sa nenájde náhradník. Pripojiť Omastinú k inej obci by šlo len v prípade, ak by nikto nekandidoval ani za poslanca. Kusý hovorí, že obci by pomohlo zriadenie spoločného obecného úradu – teda akejsi úradovne pre viacero menších dedín. Tam už by boli k dispozícii ľudia aj aparát na papierovačky. Najskôr však treba nájsť pre pár desiatok ľudí v Omastinej nového starostu. „A vy nechcete kandidovať? My by sme vás tu zvolili,“ hovoria mi pri odchode s úsmevom miestni.
starostom za 120 eur
Podobný prípad, ako v Omastinej, je aj v stredoslovenskej obci Michalková. Od hlavnej cesty k nej lesom vedie päť kilometrov dlhá nová asfaltka. Víta nás čerstvý vzduch, uviazaný cap a stádo pasúcich sa kráv. Na uliciach ani pri domoch niet nikoho. Obec tvoria lazy, kde má nahlásený trvalý pobyt 39 ľudí. Keď tu boli naposledy prezidentské voľby, členovia okrskovej komisie vítali voličov potleskom. Teraz však voľby neboli vôbec. V Michalkovej nechcel byť nikto ani starostom, ani poslancom.
Súčasný starosta Ján Porobok vykonáva funkciu už 12 rokov popri práci, ktorú má vo Zvolene, a vraví, že má toho dosť. „Robím to vo svojom voľnom čase. Pravidelne sú to papierovačky do desiatej večer, cez víkendy. Už však stačilo, mám aj rodinu.“ V malých obciach je komunálna politika nevďačná a nezaplatená práca. „Starosta za to dostane stodvadsať eur, kto by to za to robil? Veď to mu vystačí tak možno na benzín,“ hovorí miestny obyvateľ Ján Futák. O zlučovaní a zániku obce však nechce ani počuť. „Ak nás zoberie druhá obec, tí sa na to vykašlú a zlynčujú to tu.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.