Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vyšehrad nie je naša cesta

.dalibor Roháč .slovensko .komentár týždňa

Cesta Emmanuela Macrona do Bratislavy a Prahy príliš neskrývala svoj cieľ – priviesť obe miestne vlády bližšie k európskemu integračnému jadru a ďalej od maďarských a poľských vplyvov.

Vyšehrad nie je naša cesta Natália Ložeková / natalialozekova.sk

dištanc od poľského a maďarského autoritárstva je však aj v našom záujme. So susedmi treba dobre vychádzať, ale ťažisko našej zahraničnej politiky musí ležať inde. Kultúrna blízkosť, ktorú pociťujeme s Českom či Maďarskom, nie je náhradou za spoločné záujmy. A tých je dnes menej než v čase, keď vyšehradská spolupráca vznikala.

V 90. rokoch bolo pre stredoeurópske krajiny prioritou cesta do NATO a EÚ. A práve Vyšehrad sa stal efektívnym nástrojom, ktorého prostredníctvom sa táto agenda dostala na stôl vo Washingtone a v Bruseli. Naším vstupom do oboch štruktúr sa však tento spoločný cieľ naplnil.

V ostatných rokoch sa V4 dostala na zahraničnopolitickú mapu v súvislosti s imigráciou. To je však mimoriadne úzka otázka, ktorá sa navyše strednej Európy dotýka menej, než nám lídri nahovárajú. A na rozdiel od vyhrotenej situácie v roku 2015 nám zvyšok EÚ už ani neprotirečí. Málokto dnes obhajuje otvorené európske hranice či kvóty. Oveľa ťažší oriešok je určiť, ako presne majú európska imigračná a azylová politika či ochrana hraníc vyzerať v praxi. A Vyšehrad veľa konštruktívnych nápadov neponúkol.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite