ak sa na antikampaň opýtate politických marketérov, väčšina sa zaprisahá, že nikdy žiadnu nerobili a zaujíma ich len vtedy, keď ju niekde vidia. V skutočnosti sa s ňou stretli všetci, ktorí niekedy pracovali na politickej kampani. Podľa nášho zdroja z prostredia politického marketingu chcú svojho protivníka vo voľbách zdiskreditovať takmer všetci kandidáti. Pokušenie siahnuť po antikampani v čase sociálnych sietí, ktoré celý proces výrazne zľahčujú, je príliš veľké.
Existuje celá teória o tom, ako správne nastaviť a spustiť cielenú antikampaň. Môže mať viacero podôb. Čím je sofistikovanejšia, tým skôr jej ľudia uveria. Podľa marketingového stratéga Tomáša Hajdušeka sa antikampaň dá rozdeliť podľa účelu aj podľa načasovania. Ako to vlastne funguje?
nielen očierniť, ale aj vyvolať súcit
Najčastejšie ide o diskreditačnú kampaň: vytiahnem niečo na protikandidáta, čím mu znížim preferencie. Materiál však musí byť kvalitný, ľahko uchopiteľný a presvedčivý. Napríklad, ak na konzervatívneho politika vytiahnu jeho milenecký pomer. Ideálne je, ak sú k dispozícii fotky, videá, prípadne zvukové nahrávky. Sú to jednoduché veci, pri ktorých volič nepotrebuje študovať ďalšie zdroje. Dajú sa spojiť do krátkych hesiel, napríklad „Vallo stavia pre developerov“ alebo „Mika na Donovaloch s Kočnerom“, prípadne „Ficova milenka Trošková“, či „Kiska – úžerník“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.