pamätáte si, keď sa prvýkrát hovorilo o tom, že úrady by si medzi sebou mohli posúvať dokumenty a občan ich nemusel znova nosiť?
Bolo to tak dávno, že si na to už ani nepamätám, je to už viac ako desať rokov. Veď je to predsa prirodzená myšlienka – keď už sú na úradoch počítače, nech si dokumenty posúvajú medzi sebou. Keď sa v minulosti diskutovalo, načo je tá informatizácia verejnej správy dobrá, myšlienka stelesnená v „Jedenkrát a dosť“ sa spomínala ako jedno z najvýraznejších opatrení, ktoré uľahčí život občanom. Dokonca je zakotvená aj v zákone. V roku 2013 sa v zákone o e-Governmente zakotvil mechanizmus, ktorým má fungovať. „Jedenkrát a dosť“ sa snažil štát zaviesť vo viacerých vlnách, no až teraz to prvýkrát začalo trochu fungovať.
čo to bolo v roku 2013 za vlnu, ktorá opatrenie presadila do zákona?
Do zákona sa „Jedenkrát a dosť“ dostalo ako všeobecný mechanizmus. Podľa neho sa mali spraviť referenčné registre z určitých údajov, pričom žiadny úrad už nesmel pýtať od občana údaje, ktoré si v týchto registroch vie vyhľadať. Plánované bolo vyhlásenie množstva referenčných registrov, avšak doteraz sú iba tri. A ani pre tie to nefungovalo, napríklad register fyzických osôb je referenčný, no stále musíte na úrad nosiť potvrdenie o trvalom pobyte – to však už nie je pre problémy s IT.
aká bola druhá vlna?
Okolo roku 2016, keď novovzniknutý Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu prijal strategický dokument NKIVS – Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. Nastala tam zhoda, že práca s údajmi by mala mať najvyššiu prioritu v informatizácii. Keďže databázy a infraštruktúra mali už byť pripravené, ľahko by sa mali nad tým dať vytvoriť užitočné služby. A práve „Jedenkrát a dosť“ je jedna z vecí, ktorá ľuďom reálne uľahčí život a viditeľne ukáže príklad, načo je celá tá informatizácia dobrá.
„Bola na to použitá miliarda eur, pričom zatiaľ len málo z toho má citeľný osoh pre občanov.“
napriek tomu trvalo takmer dva roky, kým sa „Jedenkrát a dosť“ odkleplo.
Vždy to všetci chceli, ale stále to nebolo. To je v informatizácii často záhada – nikto nie je proti, ale stále to nefunguje. Som naozaj veľmi rád, že teraz je už „Jedenkrát a dosť“ v praxi. Zdá sa mi, že zatiaľ to s tými tromi výpismi funguje. Asi ešte nie celkom stopercentne – napríklad ešte niektorí úradníci nenabehli na nový systém, a ani občania možno o tejto možnosti ešte nevedia. Ale nemám správy o zásadných zlyhaniach. Hlavný problémom je, že je to stále príliš málo. Na to, aké veľké úsilie bolo tomuto projektu venované, je to stále len minimum z tých všetkých potvrdení, ktoré musíme na úrady nosiť.
nadviazala druhá vlna z roku 2016 na tú prvú z roku 2013? Nadviazalo sa na referenčné registre?
Práveže nie. Spravil sa nový zákon, v ktorom sa píše, zjednodušene povedané, to isté. Dôležitým novým prvkom bolo, že sa novelizovali všetky zákony, v ktorých sa tieto štyri výpisy nachádzajú. Naraz sa novelizovalo viac ako 150 zákonov. Ako ítečkár som takú veľkú novelu doteraz nevidel, zopakoval som si všetky rímske číslice. V zákonoch sa zmenilo vždy zopár viet tak, aby si už naozaj úradníci nemohli výpisy vypýtať. To sa často uvádzalo ako dôvod, prečo „Jedenkrát a dosť“ nefunguje – síce zákon o e-Governmente uvádza jedno, ale podľa iných zákonov, kde sa konkrétne rieši určitá agenda, má žiadateľ predložiť či doložiť dokumenty.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.