Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kultúra porážky

.peter Zajac .slovensko .komentár týždňa

Rok 1968 si po päťdesiatich rokoch pripomíname v priesečníku troch perspektív – americkej, západoeurópskej a východoeurópskej. V ich rámci má osobitný význam hodnotenie pokusu o socializmus s ľudskou tvárou.

Kultúra porážky Natália Ložeková / natalialozekova.sk

v Spojených štátoch sa rok 1968 odohrával v znamení protestu mladej generácie proti vojne vo Vietname. Nemecká a francúzska jar 1968 sa skončila neúspechom študentského hnutia, jeho mnohé požiadavky však liberálna spoločnosť postupne absorbovala. Československo bolo v protipohybe. Pražská jar túžila navrúbľovať na komunistický režim západné liberálne slobody, ktoré chcela, naopak, mladá západná generácia radikálne demontovať. Náš pokus sa skončil vedomím nereformovateľnosti komunistického režimu. 

Toto konštatovanie sa opakovalo počas celého priebehu parížskej konferencie o československom roku 1968 v európskom kontexte, ktorú koncom mája zorganizoval Jacques Rupnik, vedecký riaditeľ SciencesPo/CERI v spolupráci s českým a slovenským veľvyslanectvom, Z našich českých priateľov sa na nej zúčastnila Jiřina Šiklová s Petrom Pithartom, zo Slovenska sme prišli s Miroslavom Londákom z Historického ústavu SAV.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite