bolo to proti hlbokej, urážlivej neslušnosti komunistického režimu. Tento novembrový étos potom nedeštruovali len odporcovia slobody, ale odmietnutím „pravdoláskarstva“ aj rýchlokvasení pragmatici a nacionalisti, ktorí sa vyrojili ako huby po daždi, často prefarbení práve z komunistov. Ako to hovoril Vladimír Mináč? Ako komunista som zlyhal, ako Slovák stojím na prahu nového tisícročia. Praktickú podobu preto napokon nedostal étos Novembra, ale ponovembrový oportunizmus. Ľudia, verní Novembru a medzi nimi aj František Mikloško, sa postupne ocitli na politickom okraji.
Z tohto hľadiska znamenala jar 2018 obrovskú premenu. Slušnosť prestala byť na mítingoch Za slušné Slovensko floskulou, stala sa obsažným slovom. Oblúk sa uzavrel. Do centra spoločnosti sa opäť dostal pôvodný étos Novembra. Robert Fico a Robert Kaliňák ako synonymá neslušnosti padli. Nepadol však režim, ktorý ju stelesňuje.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.