Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Robert Mistrík: Chcem stáť nad politikou

.svetluša Surová .mediálna škola .týždňa .slovensko

Tvrdil, že na politiku nemá talent. Teraz chce byť prezidentom. Žije vedou a podnikaním a zvažuje každé slovo, ktoré vysloví. Ako hlava štátu chce Slovensku priniesť optimizmus a stáť nad politikou. Kandidát na prezidenta Robert Mistrík.

Robert Mistrík: Chcem stáť nad politikou Ján Sagan

vyrastali ste v totalitnom režime. Ako ste vnímali komunizmus?

Rodičia sa v roku 1968 veľmi angažovali, na čo môj otec doplatil. Po 68. roku, keď prišli na naše územie sovietske vojská s piatimi „priateľskými armádami“, museli ľudia chodiť na previerky a vyjadriť súhlas s touto „bratskou pomocou“. Môjho otca šéf prehováral, aby „neblbol“ a povedal, že súhlasí. On však nesúhlasil. Tento príbeh som sa dozvedel len pred pol rokom, otec mi o tom nikdy nehovoril. Samozrejme, jeho vyjadrenie malo nemilé dôsledky. Otec bol vtedy straník, ale keďže nesúhlasil, tak ho zo strany vyhodili. Podľa vtedajšieho režimu to boli tí najväčší nepriatelia štátu, zradcovia komunistického režimu. Mama tiež neobišla o nič lepšie.

od roku 1968 teda vaša rodina výrazne cítila dôsledky postoja k invázii?

Nie, to by som preháňal, ale vždy u nás vládlo také napätie. Hovorilo sa, že čo s nami bude, keď budem chcieť ísť na školu a podobne. Keď niekto nebol konformný s komunistickým režimom, tak nemohol dúfať v nejaký kariérny rast. Každý vedel, kde je jeho strop. Mne teda bolo od malička jasné, o čom je ten režim. Mama ma vždy upozorňovala, aby som si dával strašný pozor, čo hovorím, lebo to môže mať závažné dôsledky.

človeka veľmi formujú hodnoty, ktoré mu vštepia v mladosti. Kto vás najviac formoval a akým smerom?

Rodičia a starí rodičia ma veľmi ovplyvňovali. Býval som s mamou a mám s ňou veľmi blízky vzťah. Mama je silne veriaca. Bola orientovaná aj na kultúru, brávala ma na koncerty, no mňa zaujímali hlavne prírodné vedy. Vždy mi mama zo žartu hovorila, že kde sa to na mňa nalepilo. Tiež ma formovala v politickom svetonázore. Veľmi ma ovplyvnil i môj starý otec. Bol robotník, ktorý sa nadrel celý život. Vždy mi hovoril, že sa mám učiť, že mám byť inžinier. Nechcel, aby som skončil ako on. Rodičia aj starí rodičia ma viedli k pracovitosti.

mali ste prísnu výchovu?

Nie, vôbec nie. Bol som také dieťa, že mama ani nevedela, čo som robil. Za komunizmu to bolo tak, že sme ráno vybehli na ulicu, hrali sme futbal, bicyklovali sa a večer sme prišli domov. Vtedy deti už vo veľmi malom veku chodili samy do školy. Dnes je to už iné. Deti dnes strážime, vyvážame ich autami. Mal som veľmi slobodné a voľné detstvo. Vždy som si robil, čo som chcel. Nemôžem sa sťažovať na prísnu výchovu.

chceli ste byť odmalička vedcom?

Už v ranom veku som sa začal zaoberať prírodnými vedami. Len čo som sa na základnej škole dostal k chémii, okamžite ma to chytilo. A možno už nikdy nebudem mať takú radosť z víťazstva, možno ani z prezidentského víťazstva, ako keď som vyhral okresnú chemickú olympiádu. Vtedy som si myslel, že som dostal Nobelovu cenu. Tie prvé úspechy sú vždy cenné.

tieto úspechy vám pri prijímaní na vysokú školu museli pomôcť. Vznikol nejaký problém?

V prihláške bola kolónka, kde som mal uviesť, či boli moji rodičia členmi strany pred rokom 1968. To bola otázka, ktorá znamenala k.o. Mohli ste povedať, čo ste chceli, ale táto otázka mohla rozhodnúť o vašej kariére. Keď ste v tej kolónke napísali áno a následne uviedli, že už v strane nie sú, všetci vedeli, o čom je reč. Po dohode s mamou a otcom sme sa rozhodli, že necháme tú kolónku prázdnu. Našťastie technické školy nebrali až tak prísne, navyše som mal zo strednej dobré známky a olympiády, takže som išiel na vysokú školu bez skúšok.

„Možno už nikdy nebudem mať takú radosť z víťazstva, ako keď som vyhral okresnú chemickú olympiádu.

ako ste sa dostali k podnikaniu?

Po skončení vysokej školy som išiel na doktorandské štúdium do Viedne. Po získaní doktorátu sa mi naskytla možnosť ísť na post doktorandské štúdium do Spojených štátov amerických. Tam som strávil na veľkom výskumnom ústave dva a pol roka. Mne by v živote nenapadlo podnikať a už vôbec nie podnikať s vedou, chémiou alebo niečím takýmto. Ale v tých štátoch som to odpozoroval, že to tam bolo úplne normálne. Vtedy mi napadlo, že prečo by som to neskúsil i ja. Povedal som to svojej manželke, ktorú to najprv zarazilo. Bol v tom veľký risk, že minieme všetky naše peniaze, čo sme si ťažko zarobili a podnikanie sa možno nepodarí.

vaše okolie vás však nakoniec neodradilo...

Vedúci mojej dizertačnej práce mi povedal, či som sa zbláznil, veď predsa vedci nepodnikajú. Hovoril mi, že je pod úroveň vedcov, aby podnikali, to robia iní ľudia. Dokonca zašiel i za mojou mamou, aby mi dohovorila. To odrážalo vtedajšiu dobu. Dnes sú na univerzitách už startupy a spinoffy a ak niekto nezakladá startup, pozerá sa naňho, ako keby mal nejaký problém. Vtedy to tu nebolo bežné. Bolo to totálne nóvum, vyzeral som ako exot. Bol som mladý a niekedy je to aj dobré, keď človek nepočúva, čo mu hovoria ľudia okolo. Mňa to neodradilo a išiel som si za svojím. Videl som totiž ohromný potenciál v tom, čo som vymyslel. V Štátoch som si overil, ako na to ľudia reagujú. A keď som videl, ako pozitívne reagovali na môj vynález na tom najvyspelejšom trhu a na najvyspelejšej vedeckej úrovni, bol to pre mňa povzbudzujúci signál, že sa to môže podariť. Preto som stavil všetko na jednu kartu, rozhodol som sa, že sa vrátim domov a že si založím firmu.

čo ste vlastne vymysleli?

V rôznych oblastiach sa potrebujú analyzovať vzorky, látky a tekutiny. Ak chcete vedieť, v akom stave je nejaký systém, musíte vedieť, z čoho sa skladá. Človek je chemická fabrika, nejaká množina molekúl, a preto musíme vedieť, aké molekuly a v akej koncentrácii sa tam nachádzajú. Lebo od toho sa odvíja poznanie o stave toho systému. A na to sa používa metóda, ktorá sa volá hmotnostná spektrometria. Zjednodušene je to stroj, do ktorého látky vstreknete a na druhej strane vám vybehne nejaký signál. Tento signál sa musí pretransformovať do informácie, že čo to vlastne je. V našej firme robíme to, že tieto zložité signály vyhodnocujeme a snažíme sa z nich zistiť užitočnú informáciu.

ako vyzerali vaše podnikateľské začiatky?

Začal som podnikať v roku 1998. Vtedy som robil nonstop. Vnímal som, že sú soboty a nedele, lebo manželka vtedy nechodila do roboty. Bol som posadnutý myšlienkou, že musím uspieť. Myslím si, že to boli ingrediencie môjho úspechu. Z podnikateľského hľadiska totiž moja firma generuje slušné zisky. Vo vede sú zas meradlom úspechu citácie, čiže ako o vás hovorí odborná literatúra. Naše systémy používajú výskumné ústavy a najlepšie farmaceutické firmy, citujú nás v odbornej literatúre. Naša firma má 19-stranový zoznam citácií na naše produkty. Ďalší úspech je publikovanie v karentovaných časopisoch. K tým najkvalitnejším v prírodných vedách patrí časopis Nature Biotechnology, kde som bol prvým vedcom zo slovenskej inštitúcie, ktorému za posledných 14 rokov vyšla publikácia.

nie je škoda takého úspešného vedca a podnikateľa v politike?

Aj v rodine sa ma na to pýtajú. Mám v sebe ešte stále mladíckeho ducha a hovorím si, že nebudem počúvať, čo mi hovoria a idem si za tým, čo chcem. Nebolo to však tak, že som sa ráno zobudil s tým, že chcem byť prezidentom. Malo to genézu, zažil som nepríjemný kontakt s mafiou. A toto aj mne pomohlo precitnúť. Kým sa vás zlo osobne nedotkne, necítite dostatočne, že v spoločnosti je. Je to len také latentné, že všetci kradnú. Kontakt s mafiou ma utvrdil, že len samotný jednotlivec nemôže bojovať s mafiou.

o čo išlo?

Angažoval som sa v komunálnych veciach a mafii sa to nepáčilo. Tak sa mi snažili dobýjať do domu.

o aké komunálne veci išlo?

O tom nechcem hovoriť. Proste to boli nejaké komunálne veci. Vyvrcholilo to tým, že v roku 2002, keď bola moja manželka v šiestom mesiaci tehotenstva, sa mafia rozhodla, že mi veci o druhej v noci vysvetlí. Zavolal som políciu. Legitimovali ich a mafiáni odkráčali. Oni si vtedy mysleli, že si môžu robiť, čo chcú. A navyše neboli príliš inteligentní, navzájom sa jeden za druhým strieľali. Nemali nejakú hlbšiu stratégiu, bola to len hrubá sila. Vďaka tomu som však spoločensky precitol.

„Napriek všetkému, čo sa v tejto spoločnosti deje, chcem priniesť optimizmus.“

prečo nechcete hovoriť o konkrétnostiach tohto zážitku?

Nechcem do spoločnosti vnášať negatívne prvky. Nechcem byť tým, kto sa chce v kampani spovedať, ako mu bolo ukrivdené. Napriek všetkému, čo sa v tejto spoločnosti deje, chcem priniesť optimizmus. Život je krásny a je krátky. Nevidím seba ako strážneho psa, to je úloha médií alebo opozičných politikov. Nechcem byť nejaký investigatívec. Viem, že o tom médiá rady píšu, ale ja mám tiež veci, o ktorých by som rád rozprával. Nenechám sa strhnúť a stiahnuť.

tento moment bol však pre vás v niečom zlomový.

Áno, týmto to začalo. Viac som sa začal zaujímať o politiku. Hlavne som však pochopil, že je smiešne s mafiou bojovať sám, že človek potrebuje komunitu. Bol som aktívny bloger, kritizoval som všetko odhora nadol, zľava-sprava a od východu na západ, všetko možné. Pomohlo mi to ujasniť si názory.

v roku 2009 ste zakladali  stranu SaS. Ako k tomu došlo?

Prostredníctvom blogov som sa zoznámil so zaujímavými ľuďmi ako Lucia Žitňanská, Richard Sulík, Radoslav Baťo, Jozef Mihál a ďalší. Bol to práve Jozef Mihál, kto ma jedného dňa oslovil. Napísal mi, že spolu s Richardom Sulíkom zakladajú stranu a je na mne, či chcem len kritizovať alebo niečo skutočne meniť.

o tri roky neskôr, v roku 2012, ste stranu opustili. Čo sa vtedy stalo? Bolo niečo, v čom vás strana sklamala?

Zo začiatku bola politika pre mňa hoby, niečo, čo kompenzuje moju prácu. Avšak v istom okamihu prišla dilema, koľko času chcem tomuto koníčku venovať. Stále som popri politike pracoval vo vede, mal som vlastnú firmu. Keď sa strana SaS dostala do vlády, cítil som, že je to pre mňa neúnosná situácia. Rozhodol som sa vrátiť k svojim koreňom.  Bol som však  celý čas súčasťou SaS a preto si myslím, že by bolo lacné povedať, že ja som bol ten dobrý a oni ma sklamali.  Aj keď sa rozpadne manželstvo, nie je na vine len jeden. Priznávam ale, že stranu som opúšťal s určitým sklamaním.

z čoho pramenilo toto sklamanie?

Z toho, ako to celé prebieha. Politika je handel, ty mne dáš toto a ja tebe tamto. Navyše vtedy vo veľkom štýle prišiel Fico.

prečo ste sa teda rozhodli druhýkrát vstúpiť do politiky?

Prišiel minuloročný eurofondový škandál. Naša firma sa o dotácie uchádzala presne osemkrát. Chceli sme robiť veľký výskum, ktorý by bol zameraný na Alzheimerovu chorobu. Vymysleli sme úžasný projekt, kde by sme vytvorili databázu molekúl. My už istú databázu i máme. Je dokonca na internete, celý svet tam chodí. Chceli sme teda urobiť databázu malých molekúl, kde by všetci chodili. Nemyslím si, že Slovensko malo väčší objav vo svojej histórii. Bola to obrovská príležitosť, unikátna vec pre našu krajinu. Apple to od nás kupuje, Nike, Coca-Cola, všetky farmaceutické firmy, FBI. My sme mali kľúč,  ako sa do toho dostať a chýbalo nám niekoľko miliónov na realizáciu. Argumentovali sme vedeckým rekordom, nezabralo to. Napriek tomu, že je tu pripravených 2,2 miliardy na výskum, naša firma žiadnu dotáciu nedostala. Naštvalo ma to tak, že som o tom začal nahlas hovoriť. Ale len čo sa nahlas ozveš, v živote už žiadny grant nedostaneš. To ma znovu vtiahlo do politiky. V spoločnosti sa nič nezmení, ak budeme nečinní.

„Niektoré svoje myšlienky najprv napíšem na papier a potom ich reprodukujem.“ 

andrej Kiska uviedol, že už nebude kandidovať na post prezidenta kvôli rodine a tiež kvôli tomu, že z pozície prezidenta a jeho kompetencií nemôže veci reálne meniť. Nebolo by teda lepšie, ak chcete veci meniť, pokračovať v straníckej, parlamentnej politike?

V demokracii vždy nadväzujete na niečo, čo tu je. Procesy v demokratickej krajine je ťažké meniť. Aj Angela Merkel vám povie, že jej moc je limitovaná. Ani americký prezident nemá nejakú extra veľkú moc na riadenie krajiny. Áno, prezidentské kompetencie sú menšie. Prezident ich má málo, ale sú absolútne, vladárske. Nerobme si však ilúzie, že vo veľkej politike všetko na druhý deň zmeníme. Tak funguje demokracia.

a ako by ste teda chceli veci meniť z pozície prezidenta?

Presvedčíte ľudí o svojej pravde. Oveľa väčšou službou pre spoločnosť je presvedčiť niekoho o svojej myšlienke, než presadiť zo dňa na deň drakonický zákon. Týmto spôsobom môže prezident dosiahnuť oveľa viac, ako keby boli rozšírené jeho právomoci. Dôležitá je sila osobnosti, tá urobí veľa.

myslíte si, že obyčajných ľudí oslovíte s kauzou premrhaných eurofondov na vedu a výskum?

Mojou výhodu je, že som vedec a danej oblasti rozumiem. Ak budem tento problém riešiť, bude to autentické. Chcem ľuďom naozaj vysvetliť, že ak budeme mať dobrú vedu, spoločnosť bude vyspelejšia, budeme mať vyššie platy, a zvýši sa životná úroveň. Akékoľvek nové poznanie v biomedicínskom výskume zasahuje napríklad aj do zdravotníctva, pretože spolupracujete s lokálnymi nemocnicami,  univerzitami. A to je ohromná synergia, ktorá na Západe perfektne funguje.

aké sú témy, ktorými by ste sa chceli vo výkone funkcie zaoberať?

Mám štyri témy, s ktorými chcem ísť do volieb. V prvom rade je to zahraničná politika. Moja zahraničnopolitická orientácia je jednoznačne Európska únia, Severoatlantická aliancia (NATO) a všetko, čo s tým súvisí. Myslím si, že Európska únia je náš osud. Druhá vec je právny štát. U nás právny štát zlyháva v rôznych oblastiach, čo dennodenne vidíme. Treťou oblasťou je moderné Slovensko. Slovensko má obrovský potenciál,  a nie celkom ho využíva. A na záver zdravé Slovensko. To predstavuje zdravotníctvo a životné prostredie.

radíte sa s niekým pri príprave na mediálne vystúpenia, rozhovory? 

Skôr som preberal témy s tímom, ktorý sa zrodil. Zhodli sme sa, že mediálne tréningy nemajú zmysel. Mediálne tréningy vás budú štylizovať do pozície, v ktorej sa necítite komfortne. Človek by mal vystupovať v kampani autenticky, so všetkými chybami, ktoré k nemu patria.

konzultujete reakcie na citlivé otázky?

Sú otázky, ktoré očakávate a je aj veľa takých, ktoré vás prekvapia. Pri tých očakávaných využívam to, že rád píšem. Niektoré svoje myšlienky najprv napíšem na papier a potom ich reprodukujem. Neznamená to ale, že mi ich niekto vnútil. Som plne autonómny, ale určite nezaškodí, keď si človek veci vopred naformuluje, pripraví a potom sa ich drží, aby bol konzistentný.

v kampani sa vždy treba pozerať na voličov, a podľa cieľovej skupiny si rozmyslieť, akým spôsobom budete komunikovať. Slovensko veľmi rozdeľujú morálno-etické, konzervatívno-liberálne témy. Vy na tieto otázky často odpovedáte neurčito, stredovo. Je to úmysel?

Vychádzajme z úlohy prezidenta v spoločnosti. Prezident by mal ľudí spájať. Skúsme hľadať témy, kde vieme nájsť zhodu a nesnažme sa za každú cenu ísť na hranu, hádať sa, byť kontroverzní. Úloha prezidenta je spoločnosť spájať, byť integrujúcim prvkom. Spoločnosť je heterogénna. Mnohé veci, ktoré sa v spoločnosti diskutujú, vychádzajú zo spoločenskej dohody. A tá dohoda býva veľmi ťažká, lebo ľudia majú veľmi vyhranené názory.

„Z 90 % si budem kampaň platiť ja a 10 % mi prispeje Richard Marko zo spoločnosti ESET.“

boli ste spoluzakladateľom strany, ktorá je liberálna, presadzovala legalizáciu marihuany. Voliči vás môžu mať spojeného práve s touto stranou.

Z tohto sa nevyvliekam, ale ja môžem mať tiež svoj názor na isté veci. Keď sme tú stranu zakladali, pochopil som, že nikdy nebudeme mať stopercentnú názorovú zhodu.

podporí vás strana SaS v kandidatúre?

V mojom záujme je, aby som získal čo najširšiu podporu demokratických opozičných strán.

uviedli ste, že si kampaň budete z väčšej časti financovať sám.

Áno, ale vždy som ešte dodal, že tam bude ešte jedna súkromná osoba. Z 90 % si budem kampaň platiť ja a 10 % mi prispeje Richard Marko zo spoločnosti ESET. To znamená, že z polmiliónovej kampane sám zaplatím 450-tisíc eur.

koho zo slovenských politikov v modernej histórii si vážite? Mimo Andreja Kisku, tam je to zrejme jasné...

Nebudem tu teraz z rukáva súkať mená. Ja si predovšetkým vážim slušných ľudí. Nerád by som ukázal na niekoho, kto je správny a kto nesprávny. Veľkou inšpiráciou však je pre mňa Milan Rastislav Štefánik. On dokázal, že medzi vedcom a politikom nemusí byť veľká brázda. Vždy sa mi tiež páčili hrdinovia v podobe „malých“ neznámych ľudí. Aj tí položili život za pravdu a málo sa o nich hovorí. To sú tí, ktorých by mala možnosť spoločnosť viac obdivovať. Napríklad Jozef Gabčík, vedúci výsadkovej skupiny, ktorá mala za úlohu zabiť Reinharda Heydricha a potom zomreli v krypte pravoslávneho kostola v Prahe. To bola veľká osobnosť slovenských dejín. Ako povedal Čapek, verím v obyčajného človeka.

nechcete spomenúť žiadne meno z modernej histórie, od roku 1993?

Nie, to odo mňa nedostanete. Nechcem ísť do toho kádrovania. Viem, ale nepoviem ich.

ste vedec a uvážlivý človek. Dokážete však byť dostatočne ľudový?

Dostal som radu, že od istého momentu musím v svojom jazyku zvoľniť do zrozumiteľnejšej formy. Všetci sme profesionálne deformovaní a mne bolo dobre poradené, aby tej jazyk bol jednoduchší, pochopiteľnejší. Hlavne ak musíte v ľuďoch vzbudiť dôveru. Musíte sa s nimi rozprávať, musím chodiť po Slovensku, musí to byť kontaktná kampaň, musím sa vyjadrovať pre médiá. To je prvý predpoklad. Ľudia musia byť stotožnení s tým, že tento človek ma bude reprezentovať. Musím presvedčiť jednoduchého človeka, že som správny človek na správnom mieste.

mozog funguje na asociáciách. Ak povieme Andrej Kiska, vybaví sa nám Dobrý anjel, pri Zuzane Čaputovej pezinská skládka. Čo však Robert Mistrík?

Úspešný vedec, ktorý dobre reprezentoval Slovensko v zahraničí, bojoval proti mafii, pomohol človeku v núdzi a je zárukou, že Slovensko pôjde kontinuálne v šľapajach Andreja Kisku.

robert Mistrík

Vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu STU, doktorandské štúdium ukončil na Viedenskej univerzite v roku 1994. V roku 1998 založil firmu HighChem, ktorú dodnes vedie, zaoberá sa vývojom softvérových modulov pre hmotnostnú spektrometriu. Bol zakladajúcim členom SaS v roku 2009, krátko na to zo strany odišiel. Je ženatý, má dve deti. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite