Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

RTVS: Chýba nám odvaha

.michal Magušin .politika .diskusia

Čo sa deje v RTVS a aká je z momentálnej situácie cesta von? Diskutujú bývalý riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček, trnavský župan a exposlanec zameraný na médiá Jozef Viskupič a šéf investigatívy v Českej televízii Marek Wollner.

RTVS: Chýba nám odvaha KRESBA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NÁMET RÓBERT CSERE

na Slovensku je taká „tradícia”, že keď sa vymení riaditeľ RTVS, vymení sa aj veľa ďalších ľudí, ktorí tam pracujú. Ide podľa vás len o bežné, i keď emotívne pokračovanie v tejto tradícii, alebo ide o ničenie verejnoprávneho média?

Richard Rybníček: V prvom rade je naozaj rozdiel, v akej situácii nový riaditeľ do RTVS prichádza. Veľmi záleží na tom, v akej je inštitúcia ekonomickej, profesionálnej či vysielacej kondícii. Jaroslav Rezník prišiel do RTVS, ktorá je ekonomicky konsolidovaná, bola stabilizovaná aj z hľadiska programových téz, dokonca aj z hľadiska niektorých diváckych návykov. Mala jasne zadefinované oba okruhy a dosahovala výsledky, ktoré boli viditeľné aj na číslach sledovanosti a spokojnosti divákov. Do tejto situácie prišiel nový manažment, vybraný čisto politickým spôsobom na základe ústupku dvoch politických strán – pričom Slovenská národná strana si vyslovene povedala, že chce RTVS ovládnuť cez svojho človeka. SNS aj RTVS najviac komentovala, najviac na ňu útočila a vypúšťala z úst svojich predstaviteľov Andreja Danka alebo Antona Hrnka kopu fantazmagórií – od úplného vypustenia reklamy až po ideologické predstavy o verejnoprávnosti. Smer nevyužil historickú šancu, keďže cez Mareka Maďariča presadili do kresla šéfa RTVS Václava Miku, čo bolo jedno z ich lepších rozhodnutí. Smer sa však tohto dobrého rozhodnutia vzdal a odovzdal RTVS do rúk svojmu koaličnému pertnerovi. Hovorím to preto, lebo to, čo sa teraz deje v RTVS, je tiché a pomalé presadzovanie národného ideologického pohľadu SNS cez Jaroslava Rezníka dovnútra a je logické, že sa to okamžite dotkne tej najcitlivejšej stránky – spravodajstva a publicistiky. Som presvedčený, že pokiaľ tam toto vedenie zostane, tak sa to ani nebude dať zastaviť. 

prečo sa Smer podľa vás RTVS vzdal?

Rybníček: Myslím si, že to bol politický ústupok, lebo Smer cítil, že svoju predstavu neprerazí cez Andreja Danka, ktorý ich vydieral už cez koncesionárske poplatky. Vieme, že Marek Maďarič chcel koncesionárske poplatky zvýšiť a posilniť tak nezávislosť RTVS. Bol to rozumný postoj, narazil však na Andreja Danka, ktorý povedal, že poplatky sa zvýšia len cez jeho mŕtvolu a možno bol ochotný riskovať aj rozpad koalície. Smer preto cúvol a na RTVS úplne rezignoval, podobne ako Most-Híd, s výnimkou ľudí ako František Šebej. Smer pritom hodil cez palubu aj svojho ministra Mareka Maďariča.

„Sloboda slova dostala vo Veľkej Mači dvojvýstrel do srdca.“

pán Viskupič, čo sa deje v RTVS?

Jozef Viskupič: Politický rozmer aktuálneho diania je zrejmý. U nás sa totiž na rozdiel od Českej televízie riaditeľ RTVS vyberá priamo v parlamente. Keď pred piatimi rokmi prišiel na čelo rozhlasu a televízie pán Mika, nemal ťažké zadanie – udržať televíziu v „čiernych číslach“, aby sa nedostala do situácie, aká bola za pána Hrehu. Väčšina nášho poslaneckého klubu vtedy za Miku hlasovala, my sme, na rozdiel od zvyšku opozície, z tajného hlasovania neodišli. Mikova vízia, ktorú predstavil, nebola veľmi progresívna, jeho zadanie bolo konsolidovať financie. To sa naplnilo a ja som posledné dva roky registroval, že sa už nebavíme o tom, ako RTVS financovať. Dokonca sme náznakovo videli, že sa už môžeme rozprávať o akejsi vízii. Do toho prišiel koniec Mikovho mandátu. V súčasnej situácii mi chýba napríklad reakcia ministerky kultúry, neviem ani, čo robí mediálny výbor. Vnútri RTVS totiž evidentne máme dve názorové skupiny, z toho jedna z nich výrazne bojuje proti vedeniu, a to využíva mocenské nástroje, keďže niektorí novinári prišli o prácu. Interpretujem to ako fatálne zlyhanie vedenia, ktoré má politické zadanie.

Marek Wollner: Myslím, že verejnoprávne médium nesmie byť závislé od akéhokoľvek štátneho úradu. Takáto bastardizácia televízie je základom toho, prečo nemôže byť suverénna.BORIS NÉMETHMarek Wollner: Myslím, že verejnoprávne médium nesmie byť závislé od akéhokoľvek štátneho úradu. Takáto bastardizácia televízie je základom toho, prečo nemôže byť suverénna.

marek Wollner, čo vám prechádza hlavou, keď počúvate, ako bývalý riaditeľ Slovenskej televízie a bývalý poslanec hovoria o boji zamestnancov RTVS s vedením, ktoré má politické zadanie?

Marek Wollner: Počúvam a nestačím sa čudovať. RTVS pravidelne nesledujem, ale mám istý prehľad o investigatívnej relácii Reportéri. Viem, že teraz ju už nevysielajú. Ako pravidelný porotca slovenskej Novinárskej ceny som vnímal, ako sa televízna investigatívna žurnalistika zmenila k horšiemu. Ako porotca som prišiel asi pred desiatimi rokmi a zo začiatku som vyberal asi zo štyroch relácií, pričom každá z nich prinášala pomerne závažné kauzy, ktoré často išli i do vyšších poschodí politiky. Tieto kauzy za posledné roky ubúdali na úkor regionálnych káuz. Keď som bol v porote minulý rok, už takmer nebolo z čoho hodnotiť. Žiadna televízia nemala investigatívnu reláciu a slovenskí Reportéri z môjho pohľadu absolútne nemali závažnosť, ktorú by mali mať. Keď teraz počujem, že to niekomu nestačí a chce, aby jeho politický názor bol zreteľne artikulovaný, tak naozaj neviem, ako to komentovať. Dúfal som, že po smrti Jána Kuciaka sa to pohne aj v tomto smere. Slovenskú televíziu potrebuje slovenská verejnosť preto, aby kontrolovala politikov. To tam chýbalo i v dobách, keď nebol problém s ekonomikou a s programom. Televízia je však nato, aby kontrolovala politikov, odhaľovala veľké problémy, o ktorých predsa len niečo viem a v reláciách slovenskej televízie som to nevidel. Je preto pre mňa sklamaním, že by sa táto bezzubosť mala ešte posunúť v smere ideologického presadzovania jednej pravdy.

pán župan, pred chvíľou ste sa chválili, že ste z hlasovania o voľbe Václava Miku za šéfa RTVS neodišli, ale tu od rešpektovaného človeka z Českej televízie počujeme, že ani za jeho čias to zďaleka nebolo ideálne.

Viskupič: Mika mal jasné zadanie – nemôžeš to zadlžiť. Urobil z televízie to, že sme tu nemali veľký dlh a nikto sa už nebavil napríklad o tom, že by sme mali druhý kanál sprivatizovať. Zároveň, aby mu to nevybuchlo pod rukami, robil Mika to, že rozhodol, aby sa chodilo do tém, ktoré nikoho neurážajú, aby sa neriešili vysoké poschodia politiky. Mika z RTVS urobil ladu, ktorá mala vyleštený motor, teda ekonomiku, chodilo to, otvárala sa téma navýšenia koncesionárskych poplatkov.  Okrem koncesií totiž v zásade tretinu rozpočtu RTVS napĺňa to, čo nazývam „diabolská zmluva so štátom“. Je to hlúpe dohadovacie konanie medzi ministerstvom kultúry a vedením RTVS, čo dáva priestor na obrovský politický vplyv. Zdalo sa mi však, že Marek Maďarič chce po sebe zachovať istý „politický pomník“ a RTVS odovzdať v istom stave. Naozaj nechápem, ako ju mohli odovzdať Andrejovi Dankovi do lénneho panstva. Hlboko však s pánom Wollnerom súhlasím, že RTVS ani predtým nebola žiadne ferari.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite