možno som niektorých prekvapil, možno aj sklamal. Mrzí ma to, ale nemôžem sklamať seba. Venoval som verejnému životu šesť rokov a som si istý, že som za sebou niečo pozitívne zanechal, či už na Slovenskej pošte, alebo aj na zdravotníctve.

Svoje pôsobenie ako ministra vnútra v tejto situácii som sa však rozhodol ukončiť.

Neverím, že zmenou prezidenta policajného zboru sa niečo vyrieši. Áno, povedali mi, že to je „symbol”. A mne sa takéto vytvorené symboly nepáčia, pretože neverím, že za súčasnej situácie sa niečo upokojí. Polícia sa mediálne stala symbolom „štátnej moci” a ani prípadné odvolanie Tibora Gašpara túto vec nezmení. 

„Rozhodol som sa a viem, že cesta von nie je ovenčená ratolesťami. „Uterák v ringu, Nesvojprávny, Zbabelec, ...“

Vyžaduje si to isto viac a dlhodobej práce, ktorá v súčasnosti bude v podmienkach neustáleho atakovania, spochybňovania a zneužívania čohokoľvek. Lebo tak sa to „vraj” má robiť v politickom súboji. Nezáleží na výsledku zmien, ale na politickom výsledku – koľko pochybností sa vytvorí a ako sa v tom súboji posilní niekto. Nevidím dôvod na takúto hru.

Nie som dlžný nikomu a nemám záväzok zostať, naopak mám pocit, že som už v živote niečo spoločnosti dal. Nemám od Boha dekrét, na základe ktorého mám právo byť ministrom a nemám ani žiadnu takú povinnosť.

Rozhodol som sa a viem, že cesta von nie je ovenčená ratolesťami. „Uterák v ringu, Nesvojprávny, Zbabelec, ...“ Z takýchto titulkov môžem byť chvíľu mrzutý, ale nemám hanbu. Tú by som mal iba vtedy, keby som sa nevedel pozrieť do zrkadla, rodine do očí a skrýval by som sa pred Bohom.

Nech sa páči, môžu prísť noví.