ťahal z pozadia politické nitky ešte dvanásť rokov. V roku 1998 sa však začal Mečiar nezadržateľne prepadať do politického prepadliska. Ak bol dovtedy pre mnohých strašný, odvtedy bol už len smiešny. Slovensko prehru neodpúšťa. V roku 2004 zažil v prezidentských voľbách poníženie so svojím niekdajším domestikom Gašparovičom, v roku 2006 dosiahlo HZDS 8, 79 %, stalo sa síce súčasťou Ficovej koalície, ale Fico ho nepustil ani len do vlády a HZDS už len hrabalo do vlastného vrecka. V roku 2010 sa nedostalo do parlamentu, v roku 2012 nezískalo ani jedno percento a v roku 2014 zaniklo. Mečiar začal ako hrozba Slovenska a skončil ako konšpiratívny odpad.
Robert Fico pri demisii z funkcie predsedu vlády štricácky povedal, že nikam neodchádza. Možno niekoho vystrašil. Pritom odišiel, len o tom ešte nevie. Ostal Mečiarovým tieňom. Nič sa od neho nenaučil. Nenaučil sa nič, ani keď prehral prezidentské voľby s Andrejom Kiskom, nenaučil sa ani teraz, že nikdy už nebude predsedom vlády.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.