ešte pár hodín pred piatkovými demonštráciami Robert Fico nepochybne veril, že sa napätá situácia – podobne ako pri ostatných prešľapoch jeho vlády – zanedlho sama rozplynie v spoločenskej letargii. Veril tiež, že momentum, ktoré vytvorila smrť dvoch mladých ľudí a následné odhalenie toho, čo by mohlo byť vrcholom korupčného ľadovca, narazí na pevnú statickosť slovenskej politiky a ľudí po krátkom čase unaví. No stačí sa pozrieť na fotky preplnených námestí, aby bolo každému (a dokonca aj premiérovi) jasné, že sa niečo deje. Niečo, čo tu ešte v našej mladej histórii nebolo.
Ako sa Robert Fico nakoniec zachová, teda či sa pokúsi obnoviť reštrukturalizáciou vlády otrasenú dôveru spoločnosti k politikom a štátnym inštitúciám, alebo si vyberie svoju tradičnú cestu (čiže ukazovanie prstom na ostatných), je otázka najbližších dní, prinajhoršom týždňov. Možno by sme mu však mali pripomenúť, že zodpovednosť a sebareflexia nie sú iba abstraktné floskuly, ktoré používame, keď kritizujeme vládu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.