mogherini na Kube kritizovala snahy Spojených štátov o izolovanie ostrova a vyzdvihla dialóg o „ľudskoprávnej situácii v Európe aj na Kube,“ relativizujúc tak ukrutnosť režimu, ktorý zabil desaťtisíce svojich občanov a státisíce dohnal do exilu.
Druhý príklad – keď na konci decembra vypukli naprieč Iránom protesty proti autokratickému režimu, Európa mlčala. Nemecká a britská diplomacia varovala pred násilím prichádzajúcim „zo všetkých strán“, dávajúc na roveň neozbrojených občanov a Revolučné gardy. Samotná Mogherini sľúbila situáciu „naďalej monitorovať“. Paradoxne, najvýraznejší hlas, ktorý sa postavil za bežných Iráncov, patril americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Do tretice – Mogherini pred koncom roka zverejnila svojich dvanásť priorít pre rok 2018. Obsahujú obranu iránskej nukleárnej dohody pred neprajníkmi (podľa všetkého tými vo Washingtone) a jednotný európsky postoj v otázke Jeruzalema – prirodzene v kontraste s americkým uznaním izraelskej reality.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.