Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Trumpov nahý kráľ

.filip Olšovský .politika .tvár týždňa

Ťažko si spomenúť, kedy bola tak dlho a intenzívne centrom celosvetovej diskusie kniha. Fire and Fury o fungovaní Donalda Trumpa v Bielom dome to zvládla ešte pred svojím vydaním. Čo tam po tom, že jej autor si možno väčšinu šokujúcich odhalení v nej vymyslel.

Trumpov nahý kráľ CAROLYN KASTER/AP/SITA

ani týždeň po vydaní Fire and Fury: Inside the Trump White House (Oheň a hnev: Vnútri Trumpovho Bieleho domu), ako znie celý názov knižnej novinky, neprestali do médií prúdiť nové šokujúce pasáže. V knihe ich je toľko, že pokojne zaženú aj zopár týždňov novoročnej uhorky. Pomaly sa však začína hovoriť aj o jej autorovi, 64-ročnom Michaelovi Wolffovi. Na pochopenie jeho knihy sú zistenia o ňom rovnako dôležité ako tie, že Donald Trump neveril tomu, že sa stane prezidentom, že jedáva v McDonalde alebo že v Bielom dome prebieha neľútostná vojna medzi dvoma vplyvnými skupinami.

kráľ nie je nahý

Jeho mama bola reportérka, otec pracoval v reklamnom priemysle. Ich syn Michael sa vo svojej kariére vybral po dokonalom priesečníku povolaní svojich rodičov. Odmalička sa pohyboval v novinách, začínal v New York Times a postupne prešiel cez Newsweek, USA Today, Vanity Fair či Hollywood Reporter, no novinárčina ho napriek tomu nikdy príliš nenadchla. Vždy sa dobrovoľne držal na pomedzí a tvrdil o sebe, že nie je ani reportér, ani kritik. Fascinovali ho bohatí ľudia a chcel sa im čo najviac priblížiť. Ani nie tak novinársky, ako skôr statusovo. Patriť medzi newyorskú smotánku, nech to stojí, čo to stojí.

Wolffovi sa to po čase aj podarilo. Ako stĺpčekár magazínu New York či autor niekoľkých kníh sa stal novinárskou celebritou, ktorou väčšina iných novinárov pohŕdala. Wolff sám bez mučenia priznával, že „tradičná novinárčina nie je jeho šálka kávy“. Svoje zdroje nikdy príliš nechránil, na papier dával aj tvrdenia vyslovené mimo záznamu a situácie často prikrášľoval. „Príbehy v jeho stĺpčekoch nie sú až tak prerozprávaním, ako skôr rozprávaním – často pramenia skôr z Wolffovej predstavivosti, ako z jeho zistení o danej veci,“ napísal už v roku 2004 v skvelom Wolffovom profile časopis New Republic.

„S Wolffom ma Trump okrem pôvodu a fascinácie peniazmi spoločné aj to, ako sa v ceste nahor obaja neštítia použiť prostriedky, ktorými by si ich konkurenti nikdy ruky nešpinili.“

Tradičných novinárov považuje za spiatočníckych lúzrov, ktorí vymrú podobne ako walkmany. On radšej svoje príbehy prikrášľuje, krátke stretnutia kvetnatým jazykom opisuje ako hodinové dišputy a nezdráha sa používať ani úplne hraničné prostriedky. Steven Rattner, bývalý novinár a poradca Baracka Obamu, ho obvinil z toho, že využil svojho sedemročného syna, aby z Rattnerovho syna vytiahol čo najviac informácii o jeho otcovi. „Keď ste s ním, musíte jednoducho počítať s tým, že vás stále pozoruje. Podľa mňa ho preto ľudia príliš nemusia – musia si v jeho prítomnosti dávať pozor,“ hovorí v spomínanom profile časopisu New Republic Wolffov bývalý editor.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite