kvalitná kritika sa má podobať na hamburger. Najskôr pozitívny základ, potom mäsitú kritiku a nakoniec sezamom posypaný, chrumkavý vrch žemle. Aký je hamburger odstúpivšieho šéfa ÚPN?
Ondrej Krajňák nie je typom človeka, pri ktorom si musíte každú chvíľu klásť otázku, či vás klame, zavádza, alebo aké záujmy práve sleduje, ako sa to novinárom stáva pri rozhovoroch s vrcholovými politikmi. Pokojne o ňom môžeme povedať, že je slušný človek. Otec štyroch detí s doktorátom z teológie. Do funkcie sa dostal vďaka širšej politickej podpore. Navrhol ho síce Smer, ale sám si kládol podmienku, že jeho nomináciu musí podporiť aspoň jedna pravicová strana. Stalo sa, nemalo s ním problém ani KDH, ani ďalšie subjekty. Jeho víziou bolo venovať sa obetiam zločineckých režimov, najmä komunizmu. Ako filmový dokumentarista už mal za sebou snímky niekoľkých zaujímavých príbehov. Vnímali ho ako dobráka. Človeka dialógu.
Niektoré vlastnosti človeka sa však naplno ukážu až v situáciách, keď je na ňom omnoho viac zodpovednosti, v rukách viac moci a na tvári svetlo reflektorov. Ondrej Krajňák už krátko pred nástupom do funkcie, ktorá mala byť vrcholom jeho doterajšej kariéry, naznačil, že okrem dobráka má ešte jeden prívlastok: ambiciózny. Kolega Marek Vagovič jeho vystúpenie pred hlasovaním v parlamente označil takto: „Koncipované tak, aby si nikoho nepohneval: jedným dychom sa poďakoval Langošovi, Petranskému, Smeru aj Ľudovej platforme.“ Krajňákovi sa predstava seba samého ako šéfa Ústavu pamäti národa zapáčila.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.