na začiatok treba povedať, že takú demokratickú atmosféru, akú má v súčasnosti Nemecko, nezažíva veľa krajín na svete: Politické strany sú živo prítomné v spoločenskom dianí, demokracia je tu aj de facto vláda ľudu, delegovaná a kontrolovaná ľudom – na rozdiel od obrov, ako je Rusko či Čína, kde všetko závisí od svojvôle jednej politickej strany. Je to vlastne zázrak, ktorý za svoju existenciu vďačí nemeckej chuti hašteriť sa a zároveň schopnosti rešpektovať názor druhej strany, i keď s privretými očami.
Aj tu sa politici vedia v parlamente či v televíznej debate drsno vadiť, ale každý vie, že o tom predsa demokracia je – tá totiž potrebuje svoju Streitkultur. A nie je to inak ani vtedy, keď je do televíznej diskusie prizvaný napríklad slovenský politik Richard Sulík. Zvyčajne tu pôsobí ako „sám vojak v poli“ a dostane slovnú nakladačku od nemeckých kolegov za to, že odmieta utečencov. Pre Nemca je však aj to prejav zdravej diskusie. Nemecký ľud má svojich jasných a osvedčených strážcov demokracie a poriadku – médiá a súdy. Príznačné je, že médiá ako Süddeutsche Zeitung, FAZ, ARD, Welt, Focus či Spiegel, ktoré sa usilujú o objektivitu spravodajstva, s ľahkosťou prešli na formát nových médií, teda do smartfónov a sociálnych sietí. Vďaka tomu aspoň čiastočne eliminovali (aj keď úplne nezničili) obávané spodné prúdy postfaktických konšpirátorov.
pasca na nerozhodnutých
Nemecko má navyše v politike osobnosti schopné čeliť aj globálnym výzvam – a v tomto je na prvom mieste jednoznačne šéfka CDU Angela Merkel. Bolo to jasné už pred voľbami a svedčili o tom aj jej preferencie v prieskumoch. Pritom je známe, že demokracia si žiada zmenu a že 63-ročná Merkelová je kancelárkou už pridlho. No jej dvanásť rokov vládnutia je ešte stále menej ako tých štrnásť, ktoré potiahol jej politický vzor – povojnový kancelár Konrad Adenauer. Tento politik kedysi nastolil Nemecku, krajine zdecimovanému nacistami, nový demokratický kurz.
„Ak islam patrí k Nemecku, ako sa vyjadrila kancelárka, čaká túto krajinu zmena s veľkým Z. A nebude to len o burkách a bravčovine.“
A vôbec – kto by tou zmenou po Merkelovej mal byť?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.