Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prezident SaS?

.denisa Gdovinová .slovensko

SaS zvažuje, že ako prezidentského kandidáta postaví úspešného vedca, Roberta Mistríka, ktorý však nie je veľmi známy. Prinášame preto náš rozhovor s týmto vedcom, ktorý bol publikovaný 31. júla 2017.

Prezident SaS? BORIS NÉMETH Róbert Mistrík z firmy HighChem sa o grantuchádzal bez úspechu.

o financie z výzvy na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja ste sa zapojili s vašou firmou Highchem, a neuspeli ste, žiadny grant ste z tejto výzvy nedostali. S akým projektom ste súťažili?

Spolu s Chemickým ústavom SAV sme pripravili unikátny projekt hĺbkového mapovania molekúl v ľudskom organizme. Do istej miery by sa dal prirovnať k mapovaniu DNA na začiatku milénia, čo vtedy spustilo vedeckú revolúciu. Nie je to nafúknuté vyjadrenie, vieme to podložiť reálnymi argumentmi. Ako jedni z mála, ak nie jediní na svete, vlastníme technológiu na rozsiahle mapovanie malých molekúl, bez nej sa nikto v tejto oblasti nepohne ďaleko. Oslovilo nás so záujmom o túto technológiu renomované konzorcium anglických univerzít a spoločne žiadame o grant Wellcome Trustu. Aj keď ten primárne nepodporuje súkromné firmy, kvôli nám sa hľadala forma pre partnerstvo. Našu technológiu používa kdekto – od FBI cez environmentálnu organizáciu EPA, ktorá odhalila škandál Volkswagenu, až po Samsung, Nike, Apple a rôzne farmaceutické firmy. Naozaj teda máme niečo za sebou. Náš projekt mohol Slovensko zviditeľniť bezprecedentným spôsobom a hlavne výsledky by boli uchopiteľné a reálne dostupné. 

čo si pod tou technológiou možno predstaviť? 

Výsledkom projektu by bola databáza experimentálne zistených chemických látok vrátane spektier, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme. Celý svet by používal databázu vytvorenú Slovákmi. Už dnes existuje nami vytvorená databáza prístupná voľne na internete, obsahujúca látky ako drogy, lieky, jedy či potravinové doplnky. Bola by tam však ešte jedna podkategória – človek. To je pre biomedicínsky výskum nesmierne dôležité. Keď chceme skúmať ochorenia človeka, musíme najprv vedieť, čo všetko sa v ňom nachádza. Je to kľúčová potreba pre mnohé ďalšie výskumy a je vyvíjaný veľký tlak na to, aby sa v tejto oblasti pokročilo. 

prečo sa o to zaujíma Apple? 

V Sillicon Valley si chceli byť absolútne istí, že technika, s ktorou prichádza človek do bezprostredného kontaktu, neobsahuje toxické látky. Najprv naše systémy začal používať Fitbit, potom Apple či Nike. Zoznam potenciálne toxických látok sa neustále rozširuje a firmy sa im pri vývoji, výrobe či nákupe materiálov musia bezpodmienečne vyhnúť. Preto používajú databázu na kontrolu chemických látok vo „wearebles”, teda technike, ktorá sa nosí bezprostredne na tele ako hodinky či okuliare. 

„Náš projekt mohol Slovensko zviditeľniť bezprecedentným spôsobom a hlavne výsledky by boli uchopiteľné a reálne dostupné.“

naozaj doteraz dostatočne nepoznáme molekuly v ľudskom tele? 

Nepoznáme ich kompletné zloženie. Keď mám vzorku krvi, viem ju zmerať a vidím tam niekoľko tisíc látok. Ale neviem, čo sú zač. Preto potrebujem mať ich odtlačky prstov v podobe spektier. Keď kriminalisti nájdu na stole odtlačky prstov, vedia povedať, že ich majiteľ určite existuje. Ale nevedia ho identifikovať, ak odtlačky nenájdu v databáze. Toto je analógia k nášmu projektu. Mnohé z látok môžu byť známe, ale potrebujeme poznať spektrum molekuly, aby sme ju identifikovali. Keď chce Apple zistiť, čo sa nachádza vo wearebles, zmeria spektrum, pozrie sa do našej databázy a zistí, čo je to za látku. 

viete teda identifikovať všetky otlačky na stole? 

Snažíme sa o to, no nie je to vôbec jednoduché. Preto potrebujeme tých sedem miliónov, ktoré sme vo výzve žiadali. Zdôvodnili sme pritom každé euro. Keby to bolo také jednoduché, aj firmy ako Apple by si to dali urobiť v inej firme ako servis. 

mohol by tento výskum byť veľkým pokrokom aj v odhalení fungovania niektorých chorôb? 

Časť projektu sme zamerali aj na hľadanie biomarkerov Alzheimerovej choroby. Chceli sme totiž začať hĺbkovou analýzou mozgovomiechového moku – v tejto kvapaline pláva náš mozog a miecha. Čiastočne tak odráža chémiu, ktorá je v mozgu. Keby sme podrobne zmapovali zloženie moku, do istej miery vieme určiť zloženie chemických látok v mozgu. Podotýkam, že na úrovni malých molekúl, akými sú cholesterol, aminokyseliny či vitamíny. Keby sme poznali podrobné zloženie moku, vedeli by sme porovnať sto chorých a sto zdravých ľudí a nájsť rozdiely. Na základe toho by sme mohli hľadať nielen biomarkery, ale čo-to poodhaliť aj z mechanizmu ochorení. Mechanizmus Alzheimerovej choroby nie je známy a ani netvrdím, že by sme ho popísali. Ale hádam by sme aspoň rozšírili poznanie. 

aké prekážky vám stoja v ceste? 

Prístrojové vybavenie a celková experimentálna infraštruktúra. Namerať spektrá vo formáte, ktorý potrebujeme, je náročné. Potrebujeme minimálne dva veľmi drahé prístroje. Po druhé, kupujeme štandardy, teda vzorky chemických látok, ktoré sú známe. Cez systém, ktorý funguje ako Amazon na chemické látky. Jeden štandard sa pohybuje v cene od 50 do 5000 dolárov, my ich potrebujeme v ideálnom prípade aj niekoľko tisíc. Nehovoriac o drahom laboratórnom spotrebnom materiáli. Ďalšou položkou sú, samozrejme, ľudia. My sme ochotní transparentne zverejniť, na čo všetko potrebujeme peniaze, a to aj ďaleko za horizont povinného zverejňovania. Kiežby tak učinili všetci. 

aké zdôvodnenie pri odmietnutí vášho projektu ste od komisie dostali? 

Najviac bodov sme stratili v kategórii – zabezpečenie odborných a administratívnych kapacít. Citujem z hodnotiaceho hárku: „...sú drobné pochybnosti o fundovanosti a odbornosti jednotlivých členov riešiteľských tímov za obidvoch partnerov projektu.” To považujem za nehorázne. Firmy, ktoré majú jedného zamestnanca, tieto kritéria splnili? V tejto budove spolu s „dohodármi” pracuje pätnásť ľudí, sedem z nich má PhD. Na našej webovej stránke máme referencie v renomovaných karentovaných časopisoch, zoznam je dlhý dvadsať strán. Je to pre nás doslova urážka. Navyše, naša firma získala dva certifikáty excelencie, čiže Európska únia odporúča schválenie takýchto projektov na lokálnej úrovni. Prešli komplikovaným nezávislým posudzovaním v Bruseli, v ktorom sa hodnotila kvalita celej plejády parametrov. Sú podpísané dvoma eurokomisármi. Podľa mojich informácií má na Slovensku taký certifikát asi iba päť firiem. 

„Keď som si v súvislosti s touto kauzou prečítal mená ako Kaliňák a Počiatek, došla mi odvaha.“

kto je druhým partnerom vášho projektu? 

Chemický ústav SAV, ktorý patrí k jedným z najlepších vedeckých ustanovizní na Slovensku. A ten má vynikajúcich vedcov neúrekom, takmer všetci PhD. Keď sa riaditeľ ústavu Ing. Miroslav Koóš, DrSc. v mojej prítomnosti dozvedel, že problém nášho projektu bol hlavne v zabezpečení odborných a administratívnych kapacít, od hnevu išiel vyskočiť z kože.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite