bez spoločnej ochrany vonkajších hraníc nemožno účinne regulovať a znižovať počet utečencov, čo je dnes už samozrejmá požiadavka aj tých krajín, ktoré v v roku 2015 prevzali na seba najväčšiu ťarchu utečeneckej vlny. Vzhľadom na azylové právo, ktoré je základnou súčasťou západných civilizačných hodnôt, nemožno príliv utečencov celkom zastaviť. Možno ho však kontrolovať a obmedziť, rozlíšiť medzi utečencami s právom na azyl, bez práva na azyl a nelegálnymi utečencami bez totožnosti, ktorí sa neraz stávajú zdrojom terorizmu, prevádzačstva, pašeráctva či obchodu s drogami.
Nám to pripadá samozrejmé, ale pre pre Grécko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko to znamená stratu jedného z kľúčových atribútov štátnej suverenity. Dnes sa ocitajú v situácii, že vlastnú hranicu ochrániť nevedia, ale zdráhajú sa chrániť ju spoločne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.