znie to komplikovane – a aj to je. Aj ja považujem za zbytočné sem namontovať Ústavný súd. A preto aj pôvodný návrh opozície, takzvaný Budajov, navrhoval rovno zrušiť amnestie a hotovo. Prečo sa to zrazu komplikuje? Lebo taká je politika. Kvôli jednému prípadu za 27 rokov, ktorý sme pokojne mohli riešiť ako „Lex Lexa“, sa vymýšľajú procedúry a presúvajú sa kompetencie z NR SR na Ústavný súd, len aby vládna koalícia nemusela súhlasiť s Budajovým návrhom. Napríklad preto, že takýto návrh bol v minulosti práve poslancami Smeru opakovane odmietnutý.

Kúpte si naše špeciálne predplatné a podporte tak nadáciu Via Iuris.

To je súčasne dôvod, prečo ja osobne neverím, že poslanci koalície (s výnimkou tých za Most) by zrazu mali úprimnú snahu amnestie zrušiť. Nemajú, len sa boja tlaku verejnosti. Ľudia sú znechutení aroganciou vládnej moci, kauzami od Bašternáka po Holjenčíka – a ešte prichádza aj študentský protest, ohlásený na 18. apríla. Tak teda aspoň tie amnestie nech sú zo sveta – to si zrejme povedali Robert Fico a jeho družina.

Zaujímavé bude sledovať, čo na to povie Ústavný súd. Ak potvrdí zrušenie, obnovia sa konania, procesy, možno po rokoch padnú aj nejaké rozsudky, dotknutí sa pravdepodobne obrátia na Európsky súd pre ľudské práva, no po dlhom čase by mohla byť spravodlivosť nastolená. Považujem to za veľmi dôležité preto, že v tomto prípade došlo k hrubému zneužitiu monopolu štátnej moci a na to by sme mali byť všetci veľmi citliví.