ako povedal John Oliver, Európska únia je podobne ako Gérard Depardieu „neforemným európskym telesom, ktoré je zdrojom veľkých zmätkov“. Briti sa však v tomto telese napriek častého sťažovaniu nachádzali v privilegovanej pozícii. Majú prístup na spoločný trh a veľký vplyv na spoločné rozhodnutia – v Európskej rade sú treťou najvplyvnejšou krajinou. Súbežne sa ale nezapojili do európskych projektov ako Euro a Schengen, ktoré sú zdrojom veľkého napätia na kontinente. Čo sa však dá očakávať po ich rozhodnutí zo štvrtka?
Ekonomické turbulencie sú už tu: prepad akciových trhov a kríza libry boli okamžitými odpoveďami na zvesti z Británie. Trhy nie sú hysterické, naopak, ich reakcia je vedená očakávaniami dlhého obdobia hospodárskej neistoty a potenciálne zatrpknutého rozvodu medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou.
Briti teraz môžu, ale aj nemusia skončiť v spoločnom európskom trhu. Firmy, ktorých existencia sa spolieha na existenciu rovnakých pravidiel na oboch stranách lamanšského kanálu, si tiež počkajú s vážnejšími investičnnými rozhodnutiami. Briti si musieť zabezpečiť prístup na trhy 53 krajín sveta, s ktorými má EÚ platné obchodné dohody. Inými slovami, očakávajme reálne ekonomické náklady pre Spojené kráľovstvo aj pre zvyšok Európy.
„Briti môžu dozaista žiť a byť úspešní aj mimo Európskej únie, pre krajiny ako Slovensko je členstvo vo veľkom geopolitickom bloku existenciálnou nutnosťou .
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.