to znie pekne, otázne je len, čo to znamená. V deväťdesiatych rokoch viedla deliaca čiara medzi zástancami a protivníkmi novembra 1989, medzi tými, čo chceli slušný spoločný štát a tými, čo chceli rozkrádať samostatný štát, medzi predstaviteľmi liberálnej demokracie a mečiarovsky iliberálnej „tyranie väčšiny“, medzi nacionalistami a občanmi, medzi tými, čo by utopili menšiny v lyžičke vody a tými, čo s nimi hľadali zmier, medzi prívržencami a odporcami vstupu Slovenska do NATO a EÚ.
Prekonať tieto deliace čiary by znamenalo prijať celospoločenský konsenzus, že žijeme v slobodnej spoločnosti, že vlastníctvo neznamená rozkrádanie a okrádanie, že sme občianskou spoločnosťou vlastencov, že ctíme spravodlivosť a správame sa podľa jej pravidiel, že sme pevne ukotvení v západnom civilizačnom okruhu.
„V takomto svete možno potom tvrdiť, že liberálna demokracia vedie do stredoveku a je rovnako totalitná ako komunizmus a nacizmus.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.