príbeh Jána Slotu sa začal v júni 1990 jeho zvolením za poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR. Ide o príbeh politického a majetkového selfmademana, ktorý rozprávkovo zbohatol na tom, že ako politik predával cieľovej skupine vlastné averzie, etnické predsudky a xenofóbne stereotypy.
Ako „špička vo vlasteneckom cítení“ (tak sa totiž sám charakterizoval), ponúkal spoluobčanom politiku ako druh organizovanej neznášanlivosti a nenávisti. Ponúkal im program vylučovania z občianskej a národnej pospolitosti každého, kto nie je Slovák alebo nie je Slovák ako on. Keďže jeho „produkt“ išiel na odbyt, Ján Slota dve desaťročia premieňal politický úspech na majetkový profit. Jeho predaj „vlasteneckého cítenia“ bol nielen historicky unikátny, ale aj suverénne najziskovejší.
„Ak v druhej Mečiarovej garnitúre pôsobil Slota ako lobista, v tretej už bol jedným z jej hlavných aktérov.“
Od roku 1994, keď Jána Slotu zvolili za predsedu Slovenskej národnej strany (SNS), sa jeho meno vyskytuje pri mnohých majetkovo zaujímavých politických rozhodnutiach. Ak v druhej Mečiarovej garnitúre pôsobil ako lobista, v tretej už bol jedným z jej hlavných aktérov.
podnikania inak
Podľa svedectva bývalého šéfa Fondu národného majetku (FNM) Štefana Gavorníka sa v rokoch 1994 až 1998 každú stredu konali privatizačné koaličné rady. Predseda SNS sa na nich pravidelne zúčastňoval a podieľal sa na tom, že zo straníckej privatizácie sa stalo politicky organizované rozdávanie štátneho majetku. Počas štyroch rokov koaličná privatizačná rada rozhodovala tak, že FNM mohol s politicky určenými nadobúdateľmi podpísať takmer 1 400 privatizačných zmlúv. Koľké z nich boli v prospech ľudí „blízkych“ Jánovi Slotovi, to vedia len priami účastníci koaličných privatizačných porád. Už vtedy sa v politických kuloároch šírili reči, že politický podnikateľ Slota oslávil prvú miliardu (ešte v korunách) na bujarom večierku.
Predseda SNS, ktorý praktizoval politiku ako pokračovanie podnikania inými prostriedkami, veľmi ťažko niesol, keď sa v roku 2004 prijímal ústavný zákon o konflikte záujmov. Norma, ktorá verejným činiteľom zakazuje „uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve“ a ktorá ustanovila, že „verejný funkcionár nesmie podnikať“, ho pobúrila až tak, že o zákone povedal: „Je horší ako fašizmus a komunizmus dokopy.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.