slovensko neplatí a nebude platiť za odmietnutých imigrantov prerozdelených z iných krajín. Európska únia (EÚ) má krajinu podporovať v oblasti bezpečnosti a ochrany jej vonkajších hraníc, nie vyžadovať platby za neprijatie migrantov. V reakcii na piatkovú správu, že Slovensko nedostane z mechanizmu solidarity výnimku to vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). TASR o tom informoval hovorca rezortu Matej Neumann.
Rezort vnútra podľa Neumanna v otázke migračnej solidarity aktívne koná a obhajuje záujmy Slovenska. Krajina podľa neho ako priamy sused vojnou zasiahnutej Ukrajiny nesie náklady aj zodpovednosť spojené s ochranou odídencov. Na jej území žijú desiatky tisíc ľudí, ktorí utiekli pred vojnou. „Ak Európska komisia nepovažuje rozsah tejto pomoci za dostatočný dôvod na oslobodenie od ďalších solidárnych príspevkov, mala by prehodnotiť, ako solidaritu posudzuje. Za týchto okolností Slovensko očakáva podporu pri posilňovaní svojej bezpečnosti, nie tlak na ďalšie priame platby,“ uviedol Neumann.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) pritom v júni vyhlásil, že Slovensko radšej za rok 2026 zaplatí približne štyri milióny eur, ako by malo prijať prerozdelených imigrantov. Zaplatenie príspevku však pre TASR slovenské ministerstvo vnútra ani Európska komisia následne nepotvrdili.
Vyjadrenie Šutaja Eštoka prišlo v piatok po zverejnení výročnej správy o stave migrácie Európskou komisiou. Z nej vyplynulo, že Slovensko nedostalo na rok 2027 výnimku z takzvaného fondu solidarity EÚ. Malo by tak zaplatiť príspevok do fondu. Na konečnej podobe fondu, výške príspevkov a prípadných výnimkách sa ešte musia dohodnúť členské štáty v Rade EÚ. Rozhodnutie prijmú kvalifikovanou väčšinou, teda hlasmi najmenej 15 krajín zastupujúcich aspoň 65 percent obyvateľov Únie.
Slovensko žiadalo o výnimku už pri prvom ročníku mechanizmu na rok 2026, ktorý sa začal uplatňovať v júni po nadobudnutí účinnosti migračného a azylového paktu. Argumentovalo najmä tým, že prijalo desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Keďže však nebolo zaradené medzi krajiny oprávnené na výnimku, požiadalo komisiu o prehodnotenie situácie a o vyňatie z povinnosti prispievať.
Členské štáty môžu svoju solidaritu s krajinami pod migračným tlakom prejaviť viacerými spôsobmi - prijatím žiadateľov o azyl, finančným príspevkom alebo poskytnutím inej pomoci, napríklad personálu či materiálneho vybavenia. Krajiny, ktoré čelia najväčšiemu migračnému tlaku, môžu z fondu solidarity čerpať podporu.