špecializovaný trestný súd zastavil trestné stíhanie Norberta Bödöra, Tibora Gašpara a Róberta Krajmera v časti obžaloby v kauze Očistec. Upozornilo na to opozičné KDH s tým, že päť korupčných skutkov je podľa rozhodnutia súdu premlčaných. Obžaloba zo založenia zločineckej skupiny však trojici zostáva. Podľa KDH sa skončením trestného stíhania v časti skutkov nekončí otázka politickej zodpovednosti podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara.
Kresťanskí demokrati považujú tento vývoj za ďalší dôsledok kontroverznej novely Trestného zákona, ktorú presadila vládna koalícia. „Toto je dôsledok amorálnej novely Trestného zákona, ktorá skrátením premlčacích lehôt pripravila spoločnosť o možnosť dozvedieť sa, či boli spáchané závažné trestné činy, a v prípade preukázania viny aj o možnosť spravodlivo potrestať páchateľov a domáhať sa náhrady škody,“ uviedol podpredseda KDH Viliam Karas.
KDH v tejto súvislosti upozorňuje, že bez ohľadu na ďalší priebeh súdneho procesu zostáva nezodpovedaná otázka pomerov vo vedení polície v čase, keď jej prezidentom bol Tibor Gašpar. „Je nespochybniteľné, že vo vysokých funkciách bezpečnostných zložiek pôsobili ľudia, ktorí sa sami priznali k závažnej trestnej činnosti. Bernard Slobodník a Ľudovít Makó vo svojich výpovediach opísali korupciu a zneužívanie moci. Ani Robert Fico či Robert Kaliňák nemôžu zmazať fakt, že k takýmto priznaniam došlo,“ zdôraznil Karas.
Kresťanskí demokrati preto odmietajú, aby sa premlčanie trestných skutkov politicky prezentovalo ako zbavenie zodpovednosti za fungovanie bezpečnostných zložiek štátu. „Jednu vec však budeme pánovi Gašparovi neustále pripomínať. A tou je jeho politická zodpovednosť. Tibor Gašpar bol v tom čase policajným prezidentom. Za pomery v polícii a konanie vysokopostavených funkcionárov, ktorí pôsobili pod jeho vedením, nesie politickú zodpovednosť bez ohľadu na výsledok vlastného trestného stíhania. Preto sme presvedčení, že Tibor Gašpar by mal definitívne odísť z politiky,“ vyhlásil podpredseda KDH.
Podľa Karasa je kauza Očistec zároveň vážnym varovaním pred tým, aké dôsledky môžu mať legislatívne zásahy do pravidiel trestnej zodpovednosti. „Právny štát nemôže fungovať tak, že si tí, ktorí disponujú politickou mocou, zmenia pravidlá trestania a premlčania, čím znemožnia riadne vyšetrenie a potrestanie skutkov, z ktorých sú podozriví. Musí stáť aj na politickej kultúre, v ktorej verejní funkcionári nesú zodpovednosť nielen za vlastné konanie, ale aj za výkon moci a pomery v inštitúciách, ktoré riadili," doplnil Karas.
Predseda KDH Milan Majerský upozornil, že dôsledky týchto káuz ďaleko presahujú samotné trestné konania. Ide podľa neho predovšetkým o dôveru občanov v štát a jeho schopnosť garantovať spravodlivosť a bezpečnosť. „Z polície sa nikdy nesmie stať servisné oddelenie politickej moci. Občania si platia políciu na to, aby ich chránila, nie aby sa museli pýtať, koho v skutočnosti chránila. Ak ľudia stratia dôveru v políciu a spravodlivosť, stratia dôveru v samotný štát. KDH je zárukou, že ak budeme vo vláde, urobíme konkrétne kroky, ktoré obnovia dôveru občanov v spravodlivosť. Ak niekto poruší zákon, v riadnom, spravodlivom, ale zároveň efektívnom a rýchlom procese príde trest,“ uzavrel Majerský.