opozičné strany vyzývajú prezidenta Petra Pellegriniho, aby nepodpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách a vrátil ju na opätovné prerokovanie do parlamentu. SaS aj KDH upozorňujú najmä na zmenu pravidiel rozpočtového provizória, ktorá podľa nich odstraňuje doterajší mesačný limit na čerpanie výdavkov štátu.
Podľa doterajších pravidiel mohla vláda počas rozpočtového provizória s určitými výnimkami mesačne čerpať najviac približne jednu dvanástinu výdavkov schválených v predchádzajúcom ročnom rozpočte. Novela túto poistku ruší. Ročný objem výdavkov tým formálne nezvyšuje, vláda však po novom nebude viazaná rovnomerným mesačným čerpaním a bude môcť výdavky rozložiť v priebehu roka podľa vlastného rozhodnutia.
Podpredseda hospodárskeho výboru parlamentu a poslanec KDH Rastislav Krátky preto prezidenta vyzýva, aby novelu vrátil do Národnej rady SR. „Rozpočtové provizórium nemá byť bianko šek pre vládu. Nemá umožniť, aby sa o časovaní miliárd rozhodovalo bez jasnej zákonnej brzdy,“ uviedol. SaS zároveň upozorňuje, že prezidentovo veto by prinútilo koalíciu opätovne hlasovať o zákone. Na prelomenie prezidentského veta je potrebných najmenej 76 hlasov poslancov.
Predseda SaS Branislav Gröhling uviedol, že strana preto posiela prezidentovi list so žiadosťou o veto. SaS už zároveň spolu s ďalšími opozičnými stranami iniciovala na Ústavnom súde SR konanie týkajúce sa ústavnej povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet. Ak prezident novelu podpíše, strana avizuje aj ďalší návrh na Ústavný súd, ktorý by sa týkal samotnej zmeny rozpočtových pravidiel.
Podpredseda SaS Marián Viskupič vysvetľuje, že zmyslom rozpočtového provizória je vytvoriť tlak na schválenie riadneho rozpočtu. Po odstránení mesačného limitu podľa neho zostáva v zákone ročný strop výdavkov, vláda však môže jeho čerpanie sústrediť do kratšieho obdobia. Ako príklad uviedol možnosť vyčerpať celý ročný objem už počas prvých deviatich mesiacov roka.
Podobne zmenu hodnotí aj KDH. Krátky uviedol, že ak vláda potrebuje flexibilitu v mimoriadnych situáciách, bolo by podľa neho možné presne stanoviť výnimky namiesto odstránenia všeobecného mesačného limitu. „Ak vláda potrebuje väčšiu flexibilitu pre mimoriadne situácie, môže ju zákon presne pomenovať,“ povedal.
Opozičné strany tak spochybňujú predovšetkým mechanizmus kontroly čerpania verejných výdavkov v prípade, že štát nebude mať schválený riadny rozpočet. KDH zároveň upozorňuje na možnú kolíziu zmeny s ústavným princípom transparentného, efektívneho a dlhodobo udržateľného hospodárenia.
SaS je pripravená predložiť aj vlastnú novelu, ktorou by sa mesačný limit v pravidlách rozpočtového provizória opätovne zaviedol. Obe strany zároveň požadujú, aby sa prípadné zmeny pravidiel prerokovali v štandardnom legislatívnom procese.