slovensko vysychá a zmenu už ukazujú aj vesmírne satelity. Dokazuje to najnovšia štúdia Greenpeace Slovensko v spolupráci s Regionálnym klimatickým inštitútom s názvom „Miznúca voda - Ako Slovensko stráca vodu na prahu globálneho oteplenia o 1.5 °C“. Autori analyzovali vývoj v 11 lokalitách naprieč Slovenskom, medzi ktorými boli Veľká Domaša, Ružiná, Teplý vrch, Senianske rybníky, Oravská priehrada, Liptovská Mara, Zelené pleso, Štrbské pleso, Málinec, Jalovčanka a Dunaj. Napriek rozdielnej nadmorskej výške, charakteru krajiny a využitiu vodných zdrojov podľa štúdie všetky vykazujú negatívny trend v podobe rastúceho tepelného alebo vodného stresu.
„Krajina sa otepľuje, atmosféra od nej odoberá viac vody a suché obdobia sa stávajú častejšími a dlhšími, čo vidíme nielen v meteorologických údajoch, ale aj v odozve pôdy, vegetácie a vodných zdrojov,“ uviedla hydroklimatologička Viera Rattayová, jedna z autoriek štúdie. Pokračujúce otepľovanie bez dostatočných mitigačných a adaptačných opatrení môže podľa nej ohroziť dostupnosť vody pre rastliny, živočíchy aj ľudí a viesť k zániku významných ekosystémov.
Zhoršovanie situácie podľa Greenpeace zachytávajú aj satelity Sentinel-2. „To, čo sa deje s vodou v krajine, už nemusíme sledovať iba zo zeme. Vidia to aj satelity. Keď sa zhoršuje vlahový stres vegetácie na deviatich z jedenástich sledovaných lokalít, je to veľmi názorný príklad, že sucho sa stalo systémovým problémom slovenskej krajiny,“ uviedla koordinátorka klimaticko-energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.
Vo Veľkej Domaši sa podľa štúdie za necelú dekádu zvýšila priemerná teplota približne o dva stupne Celzia. Počet dní vo vlnách horúčav vzrástol z desiatich na 38 ročne a takmer šesťnásobne sa zvýšil výskyt mesiacov s výrazným a dlhodobým suchom. Satelitné a klimatické údaje zároveň poukazujú na suchší začiatok vegetačného obdobia. Podobný vývoj zaznamenali odborníci aj pri Senianskych rybníkoch. Priemerná teplota tam podľa štúdie vzrástla približne o 2,1 stupňa Celzia a počet dní vo vlnách horúčav z desiatich na 42 ročne. Frekvencia mesiacov so závažným suchom sa zvýšila približne šesťnásobne. Kombinácia horúčav a sucha je podľa štúdie kritická pre miestny mokraďový biotop a môže viesť k zániku mokradí.
Greenpeace upozorňuje, že sucho nemožno považovať iba za problém južných oblastí Slovenska alebo za krátkodobý jav počas horúcich letných mesiacov. Indikátor sucha, ktorý zohľadňuje zrážky, pôdnu vlhkosť a stav vegetácie, podľa organizácie v rokoch 2012 až 2026 opakovane zaznamenal suché podmienky vo všetkých sledovaných okresoch. Sucho sa pritom objavovalo aj v severných a horských oblastiach. „Ak by sucho spôsoboval len úbytok zrážok, riešením by boli väčšie nádrže. Toto sucho ale spôsobuje predovšetkým výpar, ktorý spôsobuje klimatickou krízou hnaná zvyšujúca sa teplota atmosféry. To znamená, že z toho, čo naprší, zostáva v krajine čoraz menej vody,“ uviedla Osvaldová. Nápady ako projekt Studený potok či Málinec preto podľa nej sucho tohto typu neriešia.