dvanásťhektárový lesopark je po Mestskom parku druhou najväčšou súvislou zelenou plochou v Košiciach. Porast sa začal formovať koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia; historické podklady ho spájajú s lesníckou a sadovníckou funkciou a s dopestúvaním rastlinného materiálu pre rozrastajúce sa košické sídliská. V osemdesiatych rokoch sa pripravovala jeho premena na obvodový park a 21. januára 1987 bolo 11,4245 hektára lesných pozemkov trvalo vyňatých z lesného fondu na vytvorenie mestskej zelene. Ešte pred rokom 1989 v území pribudli chodníky, lavičky a verejné osvetlenie.
verejný les na súkromnej pôde
Po reštitúciách v deväťdesiatych rokoch vznikol paradox, ktorý určil ďalšie tri dekády: verejná zeleň, o ktorú sa staralo mesto, stála z veľkej časti na súkromných parcelách. Pozemky prechádzali na dedičov reštituentov a postupne sa k nim dostávali aj podnikateľské subjekty. Tlak na iné využitie územia pritom existoval dlhodobo. Už v deväťdesiatych rokoch sa objavil návrh zmeniť funkciu časti územia na občiansku vybavenosť a bytovú výstavbu, mestské zastupiteľstvo ho však neschválilo a orgán životného prostredia v roku 1996 trval na zachovaní hája ako biocentra. V roku 2008 pribudol zámer obytného súboru TITUS na Popradskej ulici. Vlastníci sa zároveň na súdoch domáhali odškodnenia za obmedzené využívanie svojich pozemkov a mesto podľa údajov magistrátu platilo za pozemky s uplatnenými súdnymi nárokmi približne 325-tisíc eur ročne.
V júni 2020 zvolal primátor Jaroslav Polaček pracovné stretnutie poslancov priamo do Borovicového hája, kde s odborníkmi Karpatského rozvojového inštitútu diskutovali o klimatickom význame územia. „Stojíme pred otázkou, čo ďalej s Borovicovým hájom. Je to nielen otázka peňazí, ale aj toho, čo chceme našim budúcim generáciám odovzdať,“ povedal vtedy primátor. Odpoveď mesta dostala podobu systematického výkupu. Na základe uznesení mestského zastupiteľstva z októbra 2019 mesto vykúpilo od fyzických osôb 27 pozemkov za takmer 1,85 milióna eur a po ďalších uzneseniach zo septembra 2021 pribudlo 58 pozemkov za vyše 660-tisíc eur, v oboch prípadoch za jednotnú cenu 69,61 eura za štvorcový meter. „Naším cieľom je postupne nadobúdať tento majetok, dať ho do Správy mestskej zelene, revitalizovať chodníky, verejné osvetlenie a vytvoriť z toho nielen pľúca mesta, ale aj nádhernú oddychovú zónu,“ zdôraznil primátor na rokovaní zastupiteľstva v roku 2021.
Mesto tak podľa údajov magistrátu vykúpilo doteraz pozemky s výmerou vyše 36-tisíc štvorcových metrov za približne 2,5 milióna eur a spolu s pôvodným majetkom dnes vlastní alebo spoluvlastní vyše päť hektárov z celkovej výmery 12,55 hektára. Výkup pokračuje: mesto rokuje so spoločnosťou ST Energy o odkúpení ďalších vyše 16-tisíc štvorcových metrov a eviduje aj nové ponuky od súkromných vlastníkov. Primátor potvrdil, že mesto bude vo vysporiadaní lokality pokračovať. O lesopark sa medzitým stará aj občianske združenie Borovicový háj Košice, ktoré vzniklo v roku 2021 z dobrovoľníckych aktivít miestnych obyvateľov.
desať stupňov rozdielu
Klimatický argument, ktorý výkupom dodal naliehavosť, stojí na dátach. Odborníci Karpatského rozvojového inštitútu pracovali pri hodnotení lokality aj so scenárom, čo by sa stalo, keby zelená plocha zmizla. „Vlny horúčav, záplavy a sucho patria medzi negatívne dopady klimatických zmien. Na príklade vĺn horúčav sa dá najlepšie demonštrovať dôležitosť takéhoto priestoru v Košiciach. Ak by sa táto zelená plocha zastavala, zhoršila by sa zraniteľnosť tohto územia o 20 až 25 percent,“ vysvetlil Michal Šval z Karpatského rozvojového inštitútu. Podstata je jednoduchá: takmer súvislá stromová pokrývka tieni, ochladzuje vzduch odparovaním, zadržiava dažďovú vodu a nespevnená pôda sa neprehrieva ako okolité cesty a parkoviská. Háj tak neochladzuje len sám seba, prerušuje mestský tepelný ostrov a znižuje tepelnú záťaž okolitej zástavby.
podklady k Adaptačnému plánu mesta Košice na zmenu klímy 2022 – 2030.Celková zraniteľnosť územia mesta na vlny horúčav. Červené štvorce označujú najzraniteľnejšie miesta, zelené najmenej zraniteľné.
Význam lokality sa premietol aj do Adaptačného plánu mesta Košice na zmenu klímy na roky 2022 až 2030, v ktorom háj vstupuje do hodnotenia zraniteľnosti cez dostupnosť verejnej zelene, množstvo vzrastlej zelene, podiel spevnených plôch a expozíciu územia extrémnym teplotám.
podklady k Adaptačnému plánu mesta Košice na zmenu klímy 2022 – 2030.Verejné zelené plochy nad 0,5 hektára s pokryvnosťou korún aspoň 60 percent a pešou dostupnosťou 300 metrov. Väčšie plochy zelene s hustými korunami predstavujú v čase horúčav prirodzené útočiská.
čo hovorí územný plán
Ochranu územia dnes kotvia aj územnoplánovacie dokumenty. V systéme ekologickej stability je háj vedený ako biocentrum regionálneho významu s označením Borovicový lesík nad Popradskou ulicou a územnoplánovacie podklady ho charakterizujú ako významné refúgium fauny v mestskej aglomerácii. Zmeny a doplnky územného plánu z roku 2016 vymedzili plochu biocentra na 11,86 hektára s funkciami zeleň, biocentrum a rekreácia a stanovili mimoriadne prísnu reguláciu: koeficient zastavanosti objektmi 0,005, najviac 300 štvorcových metrov zastavanej plochy na objekt, maximálne jedno nadzemné podlažie, vegetačné strechy so zadržiavaním zrážkovej vody a oplotenia, ktoré nesmú tvoriť bariéru pre zvieratá. Dokument zároveň požadoval zachovanie plochy porastov a nezmenšovanie zelene. Nový územný plán mesta, schválený v júni 2025 a účinný od 1. septembra 2025, posilňuje ekologickú konektivitu a v záväznej časti vedie cez lokalitu doplnkovú cyklistickú trasu Borovicový háj – Bankov – Jahodná, ktorá z hája robí nástupný bod rekreačných trás smerom na Horný Bankov.
les, ktorý treba omladiť
Dnešný Borovicový háj nie je prales, ale desaťročia sa vyvíjajúci mestský porast, v ktorom podľa územnoplánovacích podkladov prevládajú borovica lesná, borovica čierna, smrek obyčajný a smrekovec opadavý. Práve vek mu dáva ekologickú hodnotu, no zároveň prináša potrebu obnovy: časť pôvodných ihličnanov starne, vysychá alebo horšie znáša meniace sa podmienky. Podklady k adaptačnému plánovaniu preto počítajú s postupnou premenou porastu, pri ktorej by choré a vysychajúce ihličnany nahrádzali pôvodné, stanovištne vhodné a suchu odolnejšie dlhoveké dreviny. Cieľom je vekovo aj druhovo pestrejší mestský les, ktorý si zachová súvislý vegetačný kryt. Hodnotu územia totiž netvoria len stromy: starší porast poskytuje hniezdne príležitosti, úkryty a potravu pre vtáky, netopiere, hmyz aj drobné cicavce a podobné plochy fungujú ako nášľapné kamene pri ich pohybe mestskou krajinou.
Príbeh Borovicového hája je tak v skratke príbehom celej klimatickej prípravy Košíc. Hodnota, ktorá vznikala vyše šesť desaťročí, sa nedá nahradiť novou výsadbou za jedno volebné obdobie, a tak sa ju mesto rozhodlo vykúpiť späť, meter po metri. Ochrana vzrastlej zelene v ňom nie je ochranou stromov pre stromy: je ochranou prirodzenej klimatizácie sídlisk, zadržiavania vody a kúska lesa, do ktorého sa dá z paneláku dôjsť pešo.
