niekdajší riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovít Makó na stredajšom hlavnom pojednávaní v kauze Očistec opísal, ako sa mali štátne orgány v minulosti pokúšať diskreditovať politických oponentov strany Smer-SD. Vo svojej svedeckej výpovedi hovoril aj o ďalších skutkoch, ktoré sú predmetom obžaloby, či o úplatkoch, ktoré mal on aj iní bývalí policajní funkcionári prijímať. Obhajoba výpoveď Makóa, ktorý je jedným z kľúčových svedkov v Očistci, považuje za nespoľahlivú a poukazuje na viaceré rozpory.
Exšéf KÚFS svoju svedeckú výpoveď začal rozprávaním o tom, ako sa dostal do svojej funkcie. Ponuku mal dostať od obžalovaného nitrianskeho podnikateľa Norberta B., pričom ju niekoľkokrát odmietol. Nakoniec koncom roka 2014 pozíciu prijal, a to i potom, ako sa s Norbertom B. dohodli na tom, že mu nitriansky podnikateľ bude mesačne doplácať k výplate v hotovosti 10.000 eur.
Makó pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) hovoril aj o fungovaní údajnej zločineckej skupiny v polícii, na čele ktorej mali stáť Norbert B. a vtedajší policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor G. Stretávať sa mali najčastejšie v budove Transpetrolu, ale i na Prezídiu Policajného zboru či u Norberta B. Skupina, ktorej súčasťou boli viacerí bývalí policajní funkcionári, sa mala podľa Makóa venovať aj diskreditácii politických súperov strany Smer-SD. „V rámci toho dochádzalo k nezákonnému sledovaniu ich a ich činností, aby sa získali informácie na diskreditáciu týchto ľudí,“ uviedol vo výpovedi Makó.
Prvým významným prípadom v tomto smere bola podľa Makóa snaha o diskreditáciu lídra Hnutia Slovensko (v minulosti OĽaNO) Igora Matoviča. Na KÚFS podľa jeho slov vytvorili diagram podozrení z páchania trestnej činnosti súvisiacej s nákupom tlačiarenských strojov či predajom spoločností, ten neskôr spolu s Norbertom B. ukázali aj vtedajšiemu ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD). „Predo mnou nepovedal vôbec nič. Následne boli zadané úlohy k sledovaniu denného programu pána Matoviča,“ povedal Makó s tým, že celý prípad vyústil zaisťovacou akciou voči jeho účtovníctvu.
Skupina fungujúca pod vedením Norberta B. mala podľa exšéfa KÚFS riešiť aj ďalších politikov, a to napríklad bývalého predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina). Kaviareň, v ktorej sa Kollár stretával so svojimi politickými spolupracovníkmi, mala skupina tajne odpočúvať, informácie boli podľa Makóa odovzdávané Norbertovi B. a Tiborovi G. Sledovaní mali byť v tom čase aj politici Daniel Lipšic, Radoslav Procházka či bývalý prezident SR Andrej Kiska, u ktorého sa preverovali podozrenia okolo financovania jeho prezidentskej kampane.
„V rámci informácií, ktoré boli získané, prišlo k dvom stretnutiam na Úrade vlády SR, na jednom som sa zúčastnil aj ja,“ priblížil Makó s tým, že prítomní mal byť aj vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister vnútra Kaliňák. „V tom čase bol zadovážený daňový spis KTAG, ktorý sme tam preberali, a na mňa padali otázky, či si myslím, že ide o trestný čin alebo nie,“ uviedol Makó.
Bývalý riaditeľ KÚFS hovoril aj o ďalších skutkoch, ktoré sú predmetom obžaloby v kauze Očistec. Okrem toho priblížil aj viacero úplatkov, ktoré mali členovia skupiny prijímať a následne si rozdeľovať. Išlo o prípady, keď boli ovplyvňované vyšetrovania v kauzách okolo spoločností Váhostav, Medusa Group či Interstore Group. V prípade poslednej menovanej si mali úplatky po 90.000 eur rozdeliť Makó, Norbert B., Tibor G. a Bernard S.
Makó bude vo svojej výpovedi pokračovať pravdepodobne v októbri. V stredu odpovedal len na otázky viažuce sa k jednotlivým skutkom obžaloby, obhajoba sa ho však chcela pýtať aj na jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a údajný nátlak, ktorý mal byť na neho pri predošlých výpovediach vyvíjaný zo strany vyšetrovateľov. Makó požiadal súd o odloženie výpovede, keďže v súvislosti s tým je v inej veci v postavení obvineného a doposiaľ nebol vypočutý.
Podľa Mareka Paru, obhajcu Norberta B. a Tibora G., sú v aktuálnej a predošlých výpovediach Makóa veľké rozpory, tie vidí aj pri porovnaní výpovede exšéfa KÚFS s výpoveďami ďalších spolupracujúcich obvinených. „Je veľmi neurčitý a veľmi málo konkrétny. Počuli ste aj ďalšie otázky senátu, ktorý sám od neho chcel spresniť jednotlivé skutky, keďže takáto výpoveď je nespoľahlivá,“ uviedol Para. Podpredseda parlamentu Tibor G. v súvislosti s obvineniami týkajúcimi sa údajnej diskreditácie politických oponentov strany Smer-SD skonštatoval, že nič z toho, čo sa mu kladie za vinu, nie je pravda. „Zvýrazňovanie politického rozmeru tejto kauzy do toho priniesol sám Makó,“ povedal Tibor G. s tým, že v ďalších fázach procesu sa budú Makóa pýtať, ako konkrétne jeho spolupráca s políciou vznikala.
Za veľmi kvalitný, naopak, považuje doterajší výsluch bývalého riaditeľa KÚFS prokurátor Bohdan Čeľovský. Svedok podľa jeho slov potvrdil všetky skutky, o ktorých vedel, a jednoznačne usvedčil všetkých obžalovaných. Presvedčivo podľa neho opísal i úplatok vo výške 90.000 eur, ktorý mal podľa obžaloby u Norberta B. doma prijať bývalý policajný prezident Tibor G.
„Čo je smutné, svedok jednoznačne svoju spontánnu časť začal tým, že štátne orgány boli zneužívané na elimináciu politických súperov. Myslím si, že v demokratickom štáte by politické špičky nemali zneužívať mocenské zložky na diskreditáciu politických súperov. To nie je úloha orgánov činných v trestnom konaní, zbierať kompromateriál na opozíciu,“ poznamenal prokurátor.
Kauza Očistec sa týka podozrení z údajného vytvorenia a fungovania zločineckej skupiny v rámci najvyšších zložiek polície a bezpečnostných orgánov v období rokov 2012 až 2018. V procese figuruje 11 obžalovaných, a to nitriansky podnikateľ Norbert B., súčasný podpredseda Národnej rady SR a bývalý policajný prezident Tibor G., niekdajší špeciálny prokurátor Dušan K. či bývalý prezident finančnej správy František I. Medzi obžalovanými sú aj vysokí funkcionári bývalej Národnej kriminálnej agentúry Peter H., Marián Z., Róbert K., Milan M. či expolicajt Roman S.