štát odsúdil k smrti ďalších 68 vlkov. Upozornili na to ochranári aj podpredseda Demokratov Michal Kiča. Ako priblížili organizácie WWF Slovensko, My sme les a Aevis, ministerstvo pôdohospodárstva dnes určilo v poľovnej sezóne 2026/2027 kvótu na odlov 68 vlkov. Ochranárske organizácie toto rozhodnutie odmetajú a upozorňujú, že odstrel vlkov neprináša zníženie škôd na hospodárskych zvieratách. Štát by mal podľa ochranárov namiesto plošného odstrelu zabezpečiť chovateľom účinnú, dostupnú a systémovo financovanú podporu preventívnych opatrení.
Analýza predchádzajúcich poľovných sezón podľa ochranárov ukázala, že napriek výraznému odstrelu vlkov škody neklesli. „Od opätovného povolenia lovu v januári 2025 bolo evidovaných 92 zastrelených a 28 uhynutých vlkov, spolu najmenej 120 jedincov. Štát pritom v roku 2025 vyplatil na náhradách za škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách viac ako 456-tisíc eur, čo je viac než trojnásobok oproti roku 2024,“ upozornili organizácie. Aj napriek týmto skutočnostiam však ministerstvo rozhodlo o ďalších odstreloch. „Pokračovať v odstrele napriek týmto výsledkom nie je riešenie, ale ignorovanie faktov. Štát musí prestať predstierať, že kvóta chráni chovateľov, a namiesto toho im zabezpečiť účinnú a dostupnú prevenciu,“ zdôraznila Katarína Butkovská z WWF Slovensko. Analýza WWF navyše ukázala, že odlov vlkov nezodpovedal výške škôd ani v jednotlivých regiónoch. Ochranári priblížili, že v okresoch Sobrance, Vranov nad Topľou a Michalovce nepreplatili v minulom roku žiadne škody, ktoré by spôsobil vlk. Napriek tomu sa v týchto okresoch lovili. V okresoch, kde škody evidovali, počet ulovených vlkov podľa organizácií neodrážal ich výšku.
Michal Haring z organizácie z My sme les doplnil, že kvóta na odstrel 68 vlkov nie je adresné riešenie. Štát sa musí podľa neho zamerať na miesta, kde ku škodám reálne dochádza a chovateľom musí pomôcť účinne ochraňovať stáda. „Pastierske strážne psy, elektrické ohradníky či ďalšie preventívne opatrenia môžu byť súčasťou riešenia, ak sú chovateľom dostupné a štát ich finančne a metodicky podporí,“ priblížil Haring. Inšpirovať by sa Slovensko mohlo napríklad susedným Českom. Štát tam totiž podporuje chovateľov pri zabezpečení stád pred veľkými šelmami.
Výsledky analýzy odhalili aj zásah odlovu do chránených území. Ochranári spresnili, že pri 40 zo 69 zastrelených vlkov mohol odstrel ovplyvniť populácie vlka v chránených územiach európskeho významu a v 23 prípadoch mohol počet zastrelených vlkov zodpovedať celej odhadovanej populácii v danom území. Štát by tak podľa Rastislava Mičaníka z organizácie Aevis nemal pokračovať v love len preto, lebo je to zavedený spôsob, aj keď nedokáže preukázať, že odstrel znižuje chovateľom škody. „Rozhodnutia ministerstva by mali byť na základe spoľahlivých dát a nie domnienok,“ dodal Mičaník.
Rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva kritizuje aj podpredseda Demokratov Michal Kiča. Podotkol, že ho takýto krok neprekvapil. „Takáč s Tarabom a Kuffom nevedia zlepšiť kvalitu života ľudí na vidieku, tak si aspoň vyberú ľúbivý terč - vlky,“ skonštatoval Kiča. Zdôraznil, že za tri roky chovateľom a vidieku nijak nepomohli a nevideli žiadne preventívne opatrenia „Ide už o tretiu sezónu obnoveného lovu. A pomohlo to? Neadresný lov škody nezníži, ale čoskoro uvidíme, aké mená sa nám zjavia medzi “ochrancami vidieka”. Aby som to uviedol na pravú mieru, ani celoročná ochrana vlka nezabraňovala vydávaniu výnimiek na usmrtenie problémových jedincov. Plošná kvóta znamená, že sa strieľať budú akékoľvek vlky, nie iba tie, ktoré mohli spôsobiť škodu,“ vysvetlil Kiča.
Súčasne kritizuje, že odstrel 68 vlkov nemá žiadne vedecké ani odborné opodstatnenie a nevychádza ani z dát. Zároveň sa podľa neho ešte zhorší problém poľnohospodárov s premnoženou raticovou zverou, ktorá im, narozdiel od vlkov, spôsobuje miliónové škody. Kiča pripomína, že proti rozhodnutiu o kvóte sa dá podať žaloba. „Budem však úprimný, o tých minuloročných doteraz rozhodnuté nebolo. Napriek tomu máme v rukách dôležitý nástroj. Ochranu vieme obnoviť na Slovensku sami, napokon, dá sa to vykonať zmenou vyhlášky,“ doplnil Kiča a pripomenul, že už sa im to raz podarilo v roku 2021. Zároveň za dobrú správu považuje, že sa ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer-SD) nepodarilo presadiť novelu Trestného zákona, v ktorej chcel do zákona priamo zabetónovať oslabenie ochrany vlka.