reforma vzdelávania, ktorá od septembra začne platiť v základných školách od prvého ročníka, sa nesmie skončiť zmenou dokumentov. Jej úspech sa ukáže až podľa toho, či sa v triedach zvýši kvalita učenia, žiaci budú lepšie rozumieť súvislostiam, dokážu spolupracovať, kriticky myslieť a využívať svoje vedomosti v praktickom živote. Pre TASR to uviedla prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková.
„Považujem za nevyhnutné, aby sa skúsenosti zapojených škôl systematicky zbierali, vyhodnocovali a prenášali k ďalším školám. Dôležité je pomenovať nielen úspechy, ale aj chyby a slepé uličky. Reforma je proces na niekoľko rokov,“ uviedla Horníková s tým, že reforma potrebuje kontinuitu, odborné monitorovanie, otvorenú spätnú väzbu a dôveru v učiteľov a riaditeľov, ktorí ju uskutočňujú v každodennej praxi.
Po troch rokoch dobrovoľného zavádzania sa do zmien vo vzdelávaní zapojila takmer polovica všetkých škôl na Slovensku. Od septembra sa nový spôsob výučby začne postupne zavádzať na všetkých základných školách. Horníková pripustila, že spätná väzba škôl nie je úplne jednotná, pretože každá škola vstupovala do reformy s inými podmienkami. „Vo všeobecnosti však školy oceňujú väčšiu flexibilitu, možnosť rozložiť učivo v rámci vzdelávacích cyklov, prepájať vzdelávacie oblasti a prispôsobovať vyučovanie potrebám konkrétnych žiakov,“ priblížila.
Školy podľa Horníkovej pozitívne vnímajú aj väčší priestor pre spoluprácu učiteľov, aktívnejšie zapájanie žiakov, praktické úlohy, projektové vyučovanie a postupný rozvoj formatívneho hodnotenia. Čoraz viac škôl sa nebojí meniť spôsob vyučovania a kladie väčší dôraz na kompetencie, kritické myslenie, spoluprácu a individuálne potreby žiakov. „Zároveň však školy upozorňujú, že reforma výrazne zvyšuje potrebu spoločného plánovania a komunikácie v pedagogickom kolektíve. Učiteľ nemôže pracovať iba sám za seba a riešiť výhradne svoj predmet. Potrebná je dohoda o cieľoch, nadväznosti učiva, hodnotení a spoločných pravidlách,“ uviedla prezidentka ZZŠS.
Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) zistila, že 84,6 percenta riaditeľov očakávalo zmenu vyučovacích metód a 76,9 percenta očakávalo väčší dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov. To ukazuje podľa Horníkovej pomerne vysoké porozumenie základnému smerovaniu reformy. „Súčasne sa však ukázal rozdiel medzi očakávaniami vedenia a postojmi pedagogických kolektívov. Zvýšenie motivácie učiteľov prijímať zmeny očakávalo 48,7 percenta riaditeľov, ale iba 26,9 percenta koordinátorov. Tento rozdiel je dôležitým upozornením - nestačí, že je o reforme presvedčený riaditeľ. Musí jej rozumieť a stotožniť sa s ňou aj pedagogický kolektív,“ uviedla Horníková.
Prezidentka ZZŠS priblížila, že medzi najčastejšie potreby a slabé miesta patria dostatok času na spoločné plánovanie, kvalitné metodické materiály a učebné zdroje, prakticky orientované vzdelávanie učiteľov, dostupnosť mentorov a regionálnej podpory, stabilné personálne zabezpečenie, koordinátor alebo tím, ktorý zmenu v škole vedie, materiálno-technické vybavenie, zrozumiteľnejšia komunikácia smerom k rodičom a zníženie administratívnej záťaže.
Podľa zistení ŠŠI, potrebu zmeniť organizáciu vyučovania uviedlo 64,1 percenta riaditeľov a doplniť materiálno-technické vybavenie považovalo za potrebné 41 percent riaditeľov. Takmer štvrtina riaditeľov a koordinátorov upozorňovala aj na potrebu zmien v personálnom zabezpečení.
Osobitnou témou je podľa Horníkovej dostupnosť odborných zamestnancov. Školy stále zápasia s nedostatkom psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov a ďalších členov školských podporných tímov. „Reforma pritom očakáva individualizáciu, inkluzívne vzdelávanie a rešpektovanie potrieb každého žiaka. Bez odborných tímov je oveľa náročnejšie tieto ciele napĺňať,“ upozornila.
Školy tiež podľa nej potrebujú jasné uistenie, že reforma nie je súťažou o najväčší počet inovácií. „Nie každá škola musí okamžite zaviesť blokové vyučovanie, zrušiť zvonenie, prestavať triedy a úplne opustiť známky. Dôležité je, aby zmeny mali pedagogický zmysel, vychádzali z potrieb žiakov a boli priebežne vyhodnocované,“ uzavrela.