ministerstvo životného prostredia plánuje ďalšie zmeny v rozvoji Tatranského národného parku (TANAP), a to krátko po schválení jeho novej zonácie. Ochranárske organizácie My sme les, Aevis, SOS/BirdLife, Zelená väčšina, Prales a WWF Slovensko upozorňujú, že ďalšie zmeny môžu situáciu ešte viac skomplikovať a spôsobiť chaos v ochrane najstaršieho slovenského národného parku. Ministerstvo uprostred leta zverejnilo oznámenie o strategickom dokumente, ktorý je podkladom pre strategické environmentálne posudzovanie (SEA) Plánu územného rozvoja TANAP-u. Ako informuje iniciatíva My sme les, organizácie tento krok považujú za nezmyselný, pretože podľa nich by sa smerovanie parku malo určovať výlučne prostredníctvom už schválenej zonácie. Poukazujú tiež na to, že akékoľvek ďalšie kroky a dokumenty môžu oslabiť ochranu prírody a vytvoriť priestor pre developerské aktivity.
„Ak má strategické posudzovanie rozhodnúť o budúcom smerovaní územia národného parku, verejnosť musí presne vedieť, čo sa plánuje. Nestačí povedať, že sa budú hľadať rozvojové lokality a ich vplyvy sa posudzujú neskôr. Práve proces SEA má posúdiť environmentálne prijateľné smerovanie územia ešte predtým, ako sa vytvoria podmienky na realizáciu konkrétnych projektov,“ zdôrazňuje Milan Olekšák z My sme les.
Ďalším problémom podľa organizácií sú chyby v zverejnených dokumentoch – došlo k zámene a nesprávnemu označeniu jednotlivých zón (B2 a B3), čo mení predstavu verejnosti o tom, ktoré územia sú predmetom plánovaného rozvoja. Rastislav Mičaník z Aevisu prízvukuje, že verejnosť bola zásadným spôsobom uvedená do omylu a nemôže sa kvalifikovane vyjadriť k tomu, čo sa v jej území plánuje. „Žiadame nielen opravu chyby, ale aj opätovné poskytnutie zákonnej lehoty 15 dní na vyjadrenie k úplným a pravdivým údajom. Ministerstvo opäť dokazuje svoju nekompetentnosť a nesystémový prístup pri ochrane prírody,“ dodal.
Organizácie tiež kritizujú postavenie ministerstva životného prostredia v procese, keďže zároveň vystupuje ako iniciátor, koordinátor vyhľadávania rozvojových lokalít a hodnotiteľ environmentálnych vplyvov. „Ministerstvo je rezortom zodpovedným predovšetkým za ochranu prírody, no v oblasti územného plánovania nemá rozsiahlu pôsobnosť. Preto vzniká otázka, či môže súčasne presadzovať rozvoj a posudzovať jeho dopady. Toto je možné len za predpokladu zaručenej odbornej nezávislosti útvaru vykonávajúceho SEA,“ upozorňuje Marián Jasík z Prales OZ.
TANAP patrí medzi chránené územia s najprísnejšou ochranou na celoštátnej aj európskej úrovni. Organizácie zdôrazňujú, že environmentálne posudzovanie musí byť mimoriadne dôkladné a nesmie byť iba formalitou. „TANAP nie je prázdne územie, kde sa rozvoj môže doplniť neskôr. Ide o mimoriadne hodnotný národný park a územie európskeho významu. Ak sa pripravuje plán rozvoja, musí byť jasné, čo sa posudzuje, aké sú alternatívy a aké limity ochrany prírody sa nesmú prekročiť,“ uzatvára Milan Olekšák.
Organizácie preto vyzývajú ministerstvo, aby doplnilo a opravilo chybné údaje v oznámení, porovnalo rôzne reálne varianty vrátane nulového a bez znižovania stupňa ochrany, a zabezpečilo plnohodnotné posúdenie vplyvov na územia Natura 2000 aj cezhraničných vplyvov.