„som rád, že sa mi podarilo spolu s tímom Kancelárie verejného ochrancu práv podaním na Ústavný súd Slovenskej republiky zachovať vysoký štandard ľudských práv našich obyvateľov. Obyvateľov, ktorí vykonávajú svoje združovacie právo. Zamedzili sme neprípustnému zásahu do práva na súkromie, do ochrany ich osobných údajov a slobody združovania.“ uvádza vo vyhlásení Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Platforma pre demokraciu v tejto súvislosti pripomína, že dnes sa tiež definitívne potvrdilo, že v spore o výklad rozhodnutia Ústavného súdu SR (v tejto veci) mal pravdu Verejný ochranca práv a nie Splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová, ktorá o rozhodnutí ÚS SR opakovane šírila v médiách a na sociálnych sieťach nepravdy.
Ústavný súd sa v celom rozsahu stotožnil s výhradami našej kampane proti tzv. ruskému zákonu a argumentáciou verejného ochrancu práv o protiústavnosti novely.
Zverejňovanie zoznamu darcov, ako aj výkazov príjmov a výdavkov mimovládnych organizácií označil za neprípustný zásah do práva na súkromie, ako aj na ochranu osobných údajov a slobody združovania.
Podľa Ústavného súdu tieto zásahy nie je možné odôvodňovať požiadavkou transparentnosti, pretože transparentnosť sa uplatňuje na kontrolu štátu a verejného sektora. Mimovládne organizácie a ich darcovia sú však súkromné osoby, ktoré hospodária s vlastným, súkromným majetkom. V takýchto prípadoch nie je možné zverejňovať informácie o majetkoch súkromných osôb.
Ústavný súd tiež označil za protiústavnú povinnosť mimovládnych organizácií sprístupňovať informácie prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V tomto prípade mali mimovládne organizácie povinnosť sprístupňovať len informácie o nakladaní s dotáciami poskytovanými štátom alebo samosprávami, čo verejný ochranca práv, aj ústavný súd považovali za legitímny cieľ.
Povinnosť však zavádzala neprimeraný zásah do združovacieho práva, pretože prístup k informáciám o poskytovaní dotácií mimovládnym organizáciám už bol zaručený, keďže tieto informácie boli povinné poskytovať orgány štátu alebo samospráv, ktoré tieto dotácie poskytli. Všetky zmluvy o poskytnutí dotácií boli už dávno pred prijatím novely zverejňované aj v Centrálnom registri zmlúv a verejnosť k nim mala prístup. Povinnosť sprístupňovať informácie aj pre mimovládne organizácie, ktoré nie sú verejnoprávnymi subjektmi a sú oddelené od štátu, predstavovala neprimeraný prenos povinností, ktorými inak disponujú orgány verejnej moci. Takáto úprava tak zbytočne zaťažovala mimovládny sektor a mohla vyvolať aj šikanózne zahlcovanie mimovládnych organizácií účelovými žiadosťami o prístup k informáciám.
Znenie nálezu:
https://www.slov-lex.sk/.../SK/ZZ/2026/13/vyhlasen...
Kampaň proti tzv. ruskému zákonu ukazuje, aké dôležité je, aby občania a mimovládne organizácie nerezignovali na obhajobu svojich práv a záujmov. Ukazuje, aké dôležité je sieťovanie, spolupráca a vzájomná solidarita medzi mimovládnymi neziskovými organizáciami. Ukazuje, že občianska angažovanosť a práca organizácií, ako je napríklad Platforma pre demokraciu, má zmysel a prináša výsledky!