ústavný súd (ÚS) SR sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) s tzv. prejudiciálnou otázkou na výklad európskeho práva vo vzťahu k vnútroštátnemu právu. Vychádzal pritom z ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti postupu Ministerstva vnútra SR, ktorý znamenal stratu jeho štátneho občianstva SR. Týka sa to prípadu, keď občan SR uzavrel manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v nečlenskom štáte EÚ a nadobudol cudzie štátne občianstvo.
Podľa slovenských zákonov občan stráca štátne občianstvo SR, keď dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. K strate štátneho občianstva však nedôjde, ak občan „nadobudol cudzie štátne občianstvo manžela za trvania spoločného manželstva“. Slovenská ústava pritom definuje manželstvo výlučne ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.
Podľa Zmluvy o fungovaní EÚ má každý občan EÚ právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Občanom EÚ je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu.
ÚS v danom prípade predložil SDEÚ prejudiciálnu otázku: „Má sa článok 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie stráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho práva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho pohlavia?“
Druhý senát ÚS pod vedením predsedu Petra Molnára na neverejnom zasadnutí 1. júla zároveň prerušil konanie o ústavnej sťažnosti.