slovensko je druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe, hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom. Vyplýva to z medzinárodného projektu V-Dem, ktorý v utorok priblížili predstavitelia DEKK Inštitútu. Tí na tento trend reagovali vydaním štúdie Polarizácia a antisystém 2026.
„Dlhodobo extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu. Príkladom je situácia v Iraku či Sýrii. Nepokoje v Severnom Írsku nám zároveň ukazujú, že nezvládnutá polarizácia môže prejsť do násilných konfliktov aj vo vyspelých a bohatých krajinách,“ vysvetlil hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč. Štúdia informuje, že polarizácia na Slovensku prináša reálne dôsledky.
Dáta ukazujú napríklad vplyv na vzťahy. „V prieskume sme sa pýtali na to, či respondenti obmedzili alebo prerušili pre rozdielne názory kontakt s niekým, s kým predtým trávili čas. Viac ako dve tretiny (66,7 percenta) nikdy z týchto dôvodov kontakt neprerušili, čo je približne o päť percent menej ako minulý rok. Navyše vzrástol podiel ľudí, ktorí prerušili vzťah s priateľmi, dokonca aj s rodičmi. Konflikty o hodnotové a politické témy prenikajú do osobných vzťahov o niečo častejšie ako minulý rok,“ zdôraznila analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.
Výskumníci zapracovali do štúdie tiež príčiny polarizácie v spoločnosti. Zoznam zostavili na základe vlastného výskumu a tiež odbornej literatúry z oblasti spoločenskej súdržnosti, polarizácie a kolektívnej identity. Medzi príčinami je napríklad využívanie polarizácie ako mocenskej techniky. Analytici vysvetlili, že polarizujúci lídri apelujú na základné evolučné inštinkty. Používajú viac čierno-bielej rétoriky a ich posolstvá sa zdajú byť preto jasnejšie. Medzi ďalšie silné príčiny zaradili výskumníci tiež ekonomickú nerovnosť i zlyhania Slovenska pri zvládaní minulých kríz.
vysvetlenie Tomáša Zálešáka
Bolo tu mnoho prieskumov, z ktorých naša vlasť vychádzala ako krajina v závetrí veľkého svetového aj európskeho diania, ktorá v najrôznejších výkonoch príliš nevyniká. Nezúfajme však, Slováci a Slovensky! V niečom predsa len vynikáme.
Teda, neviem, možno by som o tom nemal príliš vykrikovať, aby nám zase niekto nezačal závidieť... Neskoro! Je to vonku. Sme druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe (za Maďarskom a tesne pred Španielskom). Zdá sa, že aj iné výskumy potvrdzujú, že slovenská spoločnosť si v rozsahu a intenzite vzájomného hryzenia a žrania rozhodne nevedie zle, ani v európskej, ani vo svetovej konkurencii. O pôvode tohto stavu tu nemôžeme hovoriť obšírnejšie, hoci by to bolo zaujímavé. Ale kde sú tie dôvody na oslavu? Polarizácia má svoje ďalšie dopady: celková nedôvera v spoločnosti pôsobí ako inhibítor v spolupráci v najrôznejších oblastiach. Niektoré pramene medzi sekundárnymi dôsledkami uvádzajú ekonomický pokles, únik mozgov, rozvadenosť v rodinách, celkové zhoršenie psychickej kondície obyvateľstva. K tomu stúpajúce riziko násilných nepokojov. Mohli by sme to rozmieňať na drobné. Vláda, ktorá ide po krku občianskym združeniam, taktiež nenapomáha potenciálu vzájomnej komunikácie, dôvery a spolupráce. To je vlastne súčasť širšie koncipovanej „politiky“, ktorá toto všetko vedome využíva. Plus: hybridné aktivity tých, ktorým to vyhovuje za našimi hranicami, najmä tej frustrovanej veľmoci, pre ktorú sme bratia a nepriatelia zároveň (príznačná kombinácia pojmov v propagande, ktorej cieľom je privodiť stav spoločnosti, kde skutoční bratia a ostatní rodinní príslušníci prestávajú navzájom komunikovať). To všetko a mnoho ďalšieho len ďalej prehlbuje neschopnosť štátu riešiť akútne krízové situácie aj dlhodobé úlohy. Slovensko (to sme My, aj Ty aj Ja) je vnútorne rozdelené, vzájomne podozrievavé a nenávistné, pohlcované a paralyzované vlastnými vnútornými konfliktmi. A zdá sa, že v tomto roku sa situácia nezlepšuje.
Sme teda v niečom európska špička, a to čoraz viac. Zároveň sme aj provinční, ťapákovsky zapečení, a to čoraz viac. A tomu sa hovorí: horšie z oboch svetov.
Zistenia štúdie naznačujú, že rozdelenie spoločnosti sa na Slovensku stalo akýmsi novým normálom, na ktorý krajina dopláca. Okrem poškodzovania vzťahov uvádza DEKK Inštitút následky ako odlev mozgov do zahraničia, horšie duševné zdravie obyvateľstva, nižšiu schopnosť spolupráce, legislatívnu paralýzu či podkopávanie dôvery v demokratické procesy a inštitúcie.
Pre zachovanie stability štátu a regeneráciu spoločenskej solidarity je preto podľa DEKK Inštitútu nevyhnutné, aby mienkotvorní aktéri a politické elity uprednostnili kultúru skutočného dialógu a hľadanie konsenzu.
Prieskum realizovala agentúra Focus na vzorke 1200 ľudí od 2. 10. 2025 do 9. 11. 2025.