vedenie Klubu slovenských turistov,
dňa 6. júna 2026 zaznelo od slečny z Téryho chaty, že nastal Deň s veľkým D. Podľa jej slov mal od 1. júla spolu s Tomášom Hvizdákom prísť ďalší veľký krok – prevzatie Chaty M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Celé to bolo podané ako hotová vec. Ako niečo, o čom už niet pochýb.
Odzneli aj slová o hladkom prevzatí chaty a o dobrých vzťahoch s vyhadzovaným chatárom. Priznám sa, že práve tejto časti veril asi málokto. Pôsobilo to neúprimne, skôr ako priehľadná snaha zlepšiť si už aj tak poriadne pošramotený obraz vo verejnosti.
A potom prišiel 1. júl. Veľký deň D. Lenže… Nikto neprišiel. Nikto nepreberal chatu. Nikto nemenil zámky. Nekonali sa žiadne oslavy. Ako je to možné? Veď podľa vašich slov malo byť všetko rozhodnuté.
Chyba nastala vo chvíli, keď sa proti Vášmu postupu postavila verejnosť. Nielen turisti, ale aj množstvo obyčajných ľudí, ktorým nie je osud našich horských chát ľahostajný. Zrazu už nešlo o jednu faktúru. Zrazu išlo o princíp. Mnohí ľudia jednoducho neuverili, že skutočným dôvodom je jedna nezaplatená faktúra. Vnímali ju len ako zámienku. A práve preto vznikla spontánna zbierka na podporu Igora Fabríciusa, aby sa mohol brániť všetkými zákonnými prostriedkami. Pôvodný cieľ 5 000 eur bol niekoľkonásobne prekročený a vyzbieralo sa približne 38 000 eur.
Čo Vy na to? Samozrejme nič. Hráte mŕtveho chrobáka. To je jasný odkaz od verejnosti.
Slečna, v abecede je za písmenom D písmeno E ako Exemplárne a po ňom F ako Fiasko. Exemplárne Fiasko Vášho veľkého dňa D. A zároveň morálna Facka pre celé súčasné vedenie KST.
Za jediný rok ste dokázali dostať meno Klubu slovenských turistov tam, kde podľa môjho názoru ešte nikdy nebolo. Škandály, hádky, trestné oznámenia, odchody členov, sporné výberové konania, vyhrážky pokutami, rozdelená turistická verejnosť , narastajúca nedôvera, neúcta a ignoranstvo k spolumajiteľom chát.
A to všetko za jediný rok. Pritom KST nie je zlá organizácia. Naopak.
Budovali ju celé generácie poctivých ľudí. Tisíce turistov, značkárov, dobrovoľníkov, ale aj nosičov a chatárov, ktorí horám venovali všetok svoj voľný čas. Vy ste však za jediný rok dokázali poškodiť dobré meno KST, ktoré sa budovalo desaťročia.
A viete prečo? Nie preto, že nemáte skúsenosti. Nie preto, že nemáte vo svojej krvnej skupine hory.
„Je veľmi smutné, ak sa kritický názor stane dôvodom na snahu odstrániť človeka, ktorý dlhé roky dobre spravoval jednu z najvýznamnejších slovenských horských chát.“
Ale preto, že ste prišli ako veľká voda. S presvedčením, že všetko viete najlepšie. S veľkými očami na peniaze, ktoré sa budú len tak sypať, najlepšie bez práce. A pritom ste zabudli na to najdôležitejšie – na pokoru.
Či je človek chatár, nosič, predseda klubu alebo prezident republiky, bez pokory a úcty k druhým ľuďom nikdy nebude svoju prácu robiť dobre.
Naše horské chaty mali a stále majú výborných chatárov a nosičov. Ľudí, ktorí celé roky dreli od rána do večera na úkor svojho voľného času, svojich rodín aj vlastného zdravia. Mnohí z nich zasvätili horám celý život.
Lenže namiesto úcty sa viacerí z nich dočkali toho, že boli označení za pôvodcov všetkého zlého, dokonca aj za veci, ktoré neboli pravdivé.
Rovnako ste sa vo svoj veľký deň D pokúsili vytlačiť z Chaty M. R. Štefánika aj Igora Fabríciusa. Tvrdíte, že kvôli jednej faktúre. Mnohí však nadobudli presvedčenie, že skutočným dôvodom bola jeho verejná kritika vedenia KST z konca minulého roka. Je veľmi smutné, ak sa kritický názor stane dôvodom na snahu odstrániť človeka, ktorý dlhé roky dobre spravoval jednu z najvýznamnejších slovenských horských chát.
Ale tu nejde iba o jednu chatu. Ide o dobré meno Klubu slovenských turistov. Ak ešte existuje cesta späť, nezačína ďalšími videami ani ďalšími vyhláseniami. Začína prevzatím osobnej zodpovednosti.
Som presvedčený, že po všetkom, čo sa za posledný rok udialo, je jediným čestným riešením ODSTÚPENIE súčasného vedenia KST. Nie preto, aby niekto prehral, ale preto, aby mohla organizácia znovu získať dôveru svojich členov aj širokej turistickej verejnosti. Niekedy je najväčším prejavom zodpovednosti vedieť odísť.
Kormidlo Klubu slovenských turistov by mali prevziať ľudia, ktorí budú túto organizáciu viesť s pokorou, odbornosťou, profesionalitou a úctou k tým, ktorí slovenským horám zasvätili svoj život.
História raz ukáže, kto budoval a kto rozdeľoval. Kto chaty a klub chránil a kto ich oslaboval.
A raz si budú pamätať aj tých, ktorí na tieto hodnoty zabudli.
Napriek všetkému verím, že pre Klub slovenských turistov ešte stále existuje nádej. Že raz príde skutočný Veľký deň. Nie deň s jedným D. Ale Deň s dvojitým veľkým DD. Dobrý Deň pre Klub slovenských turistov. Dobrý Deň pre naše horské chaty.
To bude „Deň“, ktorý bude stáť za oslavu.
S úctou!
Viktor Beránek