vláda SR musí požiadať poslancov Národnej rady SR o vyslovenie dôvery bezodkladne po zistení prekročenia hranice zadlženosti stanovenej v ústavnom zákone. Vyplýva to z výkladu Ústavného súdu (ÚS) SR k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
Súd vo svojom výklade poukázal, že formulácia „bez zbytočného odkladu“ znamená „okamžité aktívne konanie vlády Slovenskej republiky smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda Slovenskej republiky povinná sa riadiť, bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti“. Poukázal, že Ústava SR ani samotný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti neposkytujú lehotu 30 dní.
Podľa výkladu súdu má zároveň parlament povinnosť žiadosť o vyslovenie dôvery prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. Súd tiež poukázal, že povinnosť požiadať o dôveru vláde opätovne vzniká po ďalšom zverejnení výšky dlhu Európskou komisiou za predchádzajúci kalendárny rok. V kalendárnom roku táto povinnosť môže vzniknúť iba raz.
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi 25. novembra až 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP.
Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery. „Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na ÚS.
.vysvetlenie Mareka Bartoneka:
Ústavný súd prakticky rozhodol, že nám Fico od novembra vládne nelegitímne. Netreba chodiť okolo horúcej kaše – veď inak to v nedávnom rozhovore .pod lampou nepomenoval ani spoluautor ústavy Ivan Trimaj.
Tá istá vláda, ktorá ľudí na protestoch obviňuje, že nerešpektujú výsledky demokratických volieb, sa teraz odmieta zodpovedať priamo zvoleným poslancom Národnej rady. V skutočnosti to nie je žiadnym prekvapením, ale prirodzeným dôsledkom jej mentality, ktorá právo nikdy nebrala ako nástroj spravodlivosti – ak nejaký zákon stojí v ceste ich osobnému zisku či bezúhonnosti, tak ho proste zmenia.
Ak im nejaký zákon niečo explicitne nezakazuje, tak sa ním budú v médiách oháňať argumentujúc, že teda v praxi určite nerobia nič zlé. A podobne teraz pristúpia aj k nálezu Ústavného súdu. Prinajlepšom si vypočujeme povinnú floskulu, ako „rešpektujú nález, “a hlasovanie o dôvere v NR SR prebehne len ak už budú mať vopred spočítané hlasy. Hlavne aby sme sa od týchto právnických technikálií – či vôbec mali na všetko, čo tu za posledného pol roka pokazili, mandát opäť vrátili k Šimečkovej mame.