len s mimoriadnou dávkou naivity by mohol niekto predpokladať, že to bude k lepšiemu – pre stav ekonomiky, právneho prostredia, pre mieru slobody, medzinárodné postavenie Slovenska, vonkajšiu aj vnútornú bezpečnosť jeho občanov, stav školstva a vzdelávania... mohli by takto sme prechádzať rezort po rezorte.

Tie výsledky nepotrebujú teraz a tu zvlášť predstavovať. Čo je však zaujímavé, je interpretácia zámerov dnešnej vládno-koaličnej reprezentácie, čo súvisí aj s otázkou schopnosti tejto reprezentácie dosiahnuť svoje vlastné vytýčené ciele.

rôzne hodnotenia zjavných výsledkov

Ficov Smer a jeho koaliční spojenci disponujú určitým „tvrdým jadrom“ skalných priaznivcov, s ktorými za daných podmienok prakticky nepohne žiadna empirická skúsenosť. Ani v prípade, že sa „vládnutie“ ich obľúbencov citeľne dotkne ich peňaženiek, ich materiálnej životnej úrovne či dokonca ich každodennej bezpečnosti. Ak je fiasko tej-ktorej vládnej politiky príliš frapantné, možno z neho vždy obviniť niekoho iného – aktuálne napríklad Ukrajincov alebo „Brusel“; vinníkov možno aj striedať a zamieňať podľa aktuálnej pociťovanej potreby. Každé prehĺbenie medzinárodnej izolácie Slovenska, každú kritiku zo strany domácej opozície, každý odhalený škandál, každú vlastnú osobnú aj kolektívnu stratu v najrôznejších oblastiach možno vždy vyhodnotiť ako ďalší dôkaz, že „naši“ to robia správne, a preto prehrávajúci neprajníci zúria a snažia sa naše úspechy zmariť – ďalší v rade dôkazov o perfídnej zlovôli konšpirujúceho nepriateľa.

To je, samozrejme, jedna zo vzoriek občanov a elektorátu. Niežeby nebola zaujímavá, vlastne by si zaslúžila samostatné pojednanie. Jednako chcem teraz od nej abstrahovať. Ide mi tu skôr o spôsob, akým sa vyjadrujú nie priaznivci, ale práve kritici súčasnej vládnej garnitúry, teda viac-menej my všetci, nachádzajúci sa na tej strane našej rozdelenej spoločnosti, ktorá je voči súčasnej vláde kriticky naladená, nech je to hoci aj z rôznych parciálnych dôvodov.