europoslanec Branislav Ondruš vystúpil zo strany Hlas-SD v súvislosti so svojou kandidatúrou na prezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Uviedol to dnes v diskusnej relácii O 5 minút 12 na STVR. „Som poslancom Európskeho parlamentu za stranu Hlas-SD a ukončenie môjho členstva súvisí výlučne s mojou kandidatúrou na pozíciu prezidenta Konfederácie odborových zväzov,“ povedal Ondruš. Dodal, že rozhodnutie vzniklo po dohode s vedením strany. Podľa neho v KOZ prevláda predstava, že prezident odborárov by nemal byť členom politickej strany, hoci v minulosti niektorí šéfovia odborov stranícku príslušnosť mali. „Ja to, samozrejme, rešpektujem,“ doplnil.
Potvrdil tiež, že v prípade zvolenia do čela KOZ sa mandátu europoslanca vzdať neplánuje. „V Európskom parlamente máme predstaviteľov odborov, je to pomerne štandardné,“ uviedol. Pripomenul napríklad bývalého prezidenta Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Richarda Falbra, ktorý pôsobil aj ako europoslanec.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann v relácii uviedla, že keď sa dozvedela o odchode Branislava Ondruša zo strany Hlas-SD, najskôr si myslela, že dôvodom je nesúhlas s politikou vlády. „Myslela som si, že je to aj preto, že kriticky vníma nesociálnu politiku tejto vlády, ale vidím, že sú tam iné politiky,“ povedala. Vyslovila pochybnosť, či sa dá plnohodnotne skĺbiť funkciu europoslanca a šéfa odborárov. Podľa nej si práca v Európskom parlamente vyžaduje väčšinu pracovného týždňa v zahraničí. „Neviem si predstaviť, ako sa to dá skĺbiť, ak chce človek robiť obe funkcie naplno,“ povedala Lexmann. Zároveň upozornila, že dlhoročná politická kariéra Ondruša môže viesť k vnímaniu odborov ako spolitizovanej organizácie. „Myslím si, že sa to nedá úplne oddeliť,“ dodala.
vysvetlenie Eugena Kordu
Profesný životopis pána europoslanca Ondruša je bohatý, tento priestor by na to nestačil. Tak len krátko. Odjakživa inklinoval k tzv. ľavicovej politike. V čase, keď v TV Markíza moderoval Televízne noviny, čelil zisteniam, že sa pokútne dostal k mestskému a hlavne lacnému bytu. To mu však nijako neprekážalo a v televízii pôsobil aj ďalej a pomerne úspešne, aspoň z pohľadu jeho osobných preferencií, lebo ako politik nie je známy ničím, čo by prinieslo nejaké zásadné a pozitívne zmeny do fungovania štátu v sociálnej oblasti. V nej sa rád prezentoval ako odborník. Najprv bol oddaným členom SDĽ, Smeru a dnes múti vodu v Hlase a hlavne prezentuje svoje myšlienky v Európskom parlamente. Je skrytým podporovateľom Ruska a vlastne aj Ficovej politiky na „všetky štyri svetové strany“. Prečo opúšťa upadajúci Hlas a chce sa stať predsedom Konfederácie odborových zväzov, môže mať viacero dôvodov, ale celkom určite ho k tomu nevedie žiadne „hodnotové“ rozhodnutie odstrihnúť sa od politiky Matúša Šutaja Eštoka a tejto vládnej garnitúry. Branislav Ondruš svoj odchod z Hlasu okrem iného odôvodnil tým, že odborári nechcú mať vo vedení človeka, ktorý je zároveň členom nejakej politickej strany. Jedným dychom však dodal, že chce aj naďalej pôsobiť v Európskom parlamente. Nuž, je to taký typický postoj „hodnotovo vyhraneného“ ľavicového politika Ondrušovho strihu.