téma fungovania samospráv sa opäť dostáva do centra politického aj ekonomického sporu. Opozičné strany sa zhodujú, že aktuálne nastavenie dlhovej brzdy neprimerane dopadá na mestá, obce a vyššie územné celky, ktoré podľa nich nenesú zodpovednosť za rast verejného dlhu. Do parlamentu preto smerujú návrhy na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorých cieľom je vyňať samosprávy z najprísnejších sankčných mechanizmov.
Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) chcú dosiahnuť, aby samosprávy nemuseli v prípade aktivácie sankčných pásiem automaticky zostavovať vyrovnané či prebytkové rozpočty ani zmrazovať výdavky na úroveň predchádzajúceho roka. Argumentujú tým, že miestne a regionálne samosprávy majú dlhodobo prísnejšie pravidlá hospodárenia než štát a na celkovom verejnom dlhu sa podieľajú len minimálne. „Územná samospráva má už od roku 2005 výrazne prísnejšie pravidlá rozpočtového hospodárenia ako centrálna vláda. Jej dlh tvorí len približne 2 % celkového dlhu verejnej správy. Napriek tomu je v čase najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy trestaná rovnako ako vláda, ktorá je hlavným pôvodcom problému. To je nespravodlivé a neprimerané,“ uviedol podpredseda SaS Marián Viskupič.
Podobnú argumentáciu používa aj Progresívne Slovensko, ktoré prichádza s vlastným návrhom legislatívnej zmeny, vychádzajúcim z podnetov samosprávnych združení. Podľa poslankyne Jany Hanuliakovej súčasný systém nesprávne prenáša dôsledky zadlžovania štátu na samosprávy, ktoré ho nedokážu ovplyvniť. „Za dlh vlády má byť zodpovedná vláda, za dlh samosprávy má byť zodpovedná samospráva. Dnes to, žiaľ, ale neplatí,“ uviedla s tým, že mestá a obce vytvorili len zlomok celkového dlhu, no čelia rovnakým sankciám ako štát.
Obe opozičné strany sa opierajú aj o hodnotenia odborných inštitúcií, podľa ktorých samosprávy dlhodobo dodržiavajú svoje rozpočtové limity a k rastu verejného dlhu prispievajú len minimálne. Napriek tomu sú viazané rovnakými obmedzeniami ako centrálna vláda, čo podľa kritikov vedie k deformáciám v ich fungovaní. V praxi to znamená obmedzené investície do infraštruktúry, školstva či sociálnych služieb práve v čase, keď by ich regióny potrebovali najviac.
Poslanec SaS Ondrej Dostál upozorňuje, že dôsledky takéhoto nastavenia dopadajú priamo na obyvateľov. „Obce a mestá nemôžu byť rukojemníkmi neschopnosti vlády. Ich obyvatelia nesmú doplácať na to, že vláda nedokáže konsolidovať verejné financie,“ zdôraznil. Podľa neho je cieľom navrhovanej zmeny umožniť samosprávam pokračovať v investíciách aj v období, keď sa štát nachádza v sankčnom pásme dlhovej brzdy.
Progresívne Slovensko ide ešte ďalej a upozorňuje na riziko, že bez legislatívnej úpravy by niektoré samosprávy mohli mať problém zostaviť rozpočty na nasledujúci rok. „Táto novela prináša jedinú vec. Oslobodí naše mestá, obce a kraje spod sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, ktoré nedokážu sami ovplyvniť,“ uviedla Hanuliaková a dodala, že ide o krok, ktorý môže zabrániť ich finančnému kolapsu.
Spoločným menovateľom oboch návrhov je snaha oddeliť zodpovednosť za verejný dlh medzi jednotlivé úrovne verejnej správy. Sankcie by naďalej plne dopadali na vládu, ktorá má rozhodujúci vplyv na vývoj verejných financií, zatiaľ čo samosprávy by získali väčšiu flexibilitu pri hospodárení. Podľa Ondreja Dostála „je načase oddeliť zodpovednosť vlády od zodpovednosti miest a obcí“, keďže práve na lokálnej úrovni sa rozhoduje o kvalite verejných služieb.
O návrhoch by sa parlament mohol zaoberať už na najbližšej schôdzi, pričom ich prípadné schválenie by malo platiť okamžite, aby sa nové pravidlá premietli už do prípravy rozpočtov na rok 2027. Otázkou zostáva, či sa opozícii podarí získať podporu naprieč politickým spektrom. Progresívne Slovensko verí, že ide o tému presahujúcu stranícke línie, keďže sa dotýka fungovania samospráv a každodenného života obyvateľov v regiónoch.