predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) vo štvrtok reagoval na ukončenie súdneho procesu s Jurajom Cintulom, ktorý na neho v máji 2024 strieľal v Handlovej. Podľa svojich slov je rád, že sa súd skončil. Pokus o atentát opäť spájal s opozičnými predstaviteľmi a médiami.
„Na súde však nemal stáť tento neborák a mali tam stáť tí, ktorí ho ako teroristu vychovali,“ vyhlásil o Cintulovi, pričom menoval viacerých politikov opozičných strán.
Myslí si tiež, že opozícia je ešte agresívnejšia a vychováva nových teroristov. Zdôraznil, že do trestného konania nezasahoval. Priblížil, že Cintula mu prestrelil celú brušnú dutinu, rozsekal pri tom tenké črevo a rozbil bedrový kĺb. V priebehu niekoľkých dní ho po atentáte trikrát operovali.
„Mal som aj šťastie, pretože guľka, ktorá mi mierila na srdce, mi zanechala na hrudi len spáleninu v tvare ‚véčka‘, pretože som sa obrátil strelcovi bokom. Nie, nie je to to véčko, ktoré tak často opozícia ukazuje na znak víťazstva v nasledujúcich voľbách. Je to véčko víťazstva terorizmu,“ vyhlásil Fico s tým, že má právo oslavovať svoje druhé narodeniny. Opätovne sa poďakoval zdravotníkom.
Najvyšší súd SR v stredu (29. 4.) potvrdil strelcovi Jurajovi Cintulovi 21-ročný trest väzenia za atentát na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Vinný je zo spáchania teroristického útoku. Stredajší rozsudok odvolacieho súdu, ktorý mierne korigoval právnu kvalifikáciu uloženú prvostupňovým súdom, je právoplatný.
vysvetlenie Eugena Kordu
Robert Fico čoraz viac roztáča špirálu nenávisti a zneužíva na to atentát na jeho osobu. Nič nové. Robil to prakticky od okamihu, ako ho v Handlovej atentátnik postrelil. Ešte keď ležal v nemocnici, tak nenávisťou verejnosť kŕmil Robert Kaliňák. Teraz to už robí prakticky celý Smer.
Čo je mimoriadne závažné, Fico sa už neštíti používať ani mená niektorých opozičných politikov a robí ich zodpovednými za jeho poranenia. Bude to teda on, kto ponesie zodpovednosť za to, keď sa niekto z jeho myšlienkového tábora rozhodne zobrať pomstu do svojich rúk a niektorého z tých politikov napadne.
Predseda vlády sa neštíti ničoho, len aby sa udržal pri moci. Dokazuje to prakticky každý deň, v každom svojom verejnom vystúpení. Štát sa mu rozpadá doslova pod rukami, podobne ako tá prešovská nemocnica, ktorú dal postaviť Robertovi Kaliňákovi, a on sa venuje tomu, ako sa najkratšou cestou dostať do Moskvy, aby tam mohol pobozkať Putinovi prsteň. Nič ho už nezaujíma, len pomsta, moc a jeho vlastná beztrestnosť. Tomu je ochotný obetovať všetko – aj vlastný štát.