aktuálny návrh zonácií národných parkov so sebou nesie mnohé riziká. Upozornili na to vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa tímu vedcov sa zónácie dajú dokončiť rýchlo, v súlade s legislatívou a bez znižovania stupňov ochrany. Rozhodovať však majú podľa nich dáta, nie politické tvrdenia. Dostupné odborné podklady totiž ukazujú, že v niektorých prípadoch ide o minimálne doplnenie území. „Napríklad v Národnom parku Poloniny ide približne o 777 hektárov starých lesov (asi 2,5 % rozlohy parku a 0,02 % územia Slovenska). V prípade Tatranského národného parku (TANAP) je potrebná plocha ešte menšia,“ priblížili vedci a zdôraznili, že návrhy vychádzajú z overiteľných dát, analytických výstupov a platnej legislatívy. Odmietajú preto interpretácie, ktoré ich prácu spochybňujú bez vecnej opory.
„Diskusia o zonácii národných parkov musí stáť na dátach a odborných argumentoch. Nejde o ideologický spor, ale o aplikáciu zákona a ochranu verejného záujmu,“ uviedol Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Odborníci upozornili na viaceré riziká aktuálnych návrhov Ministerstva životného prostredia SR, ktoré vyvolávajú zásadné otázky z pohľadu súladu s národnou aj európskou legislatívou. Riešenia, ktoré navrhuje envirorezort, môžu podľa odborníkov viesť k zdĺhavým súdnym sporom, zvýšeným nákladom pre verejné financie, ohrozeniu financovania z Plánu obnovy a odolnosti, a tiež k negatívnym dopadom na biodiverzitu a prírodné hodnoty územia. Tomáš Olšovský z Ústavu zoológie SAV upozornil, že ak zonácia nebude v súlade so zákonom, hrozí, že ju budú riešiť súdy, čo môže zastaviť projekty a financovanie. „V konečnom dôsledku to zaplatí verejnosť,“ dodal Olšovský.
Vedci zdôraznili, že riešene existuje. Pripomenuli, že ministerstvu odovzdali kompletnú odbornú revíziu zonácie, vrátane dát, ktoré je možné okamžite uviesť do praxe. „Ide o právne udržateľné riešenie, ktoré zohľadňuje ochranu prírody aj legitímne využívanie územia. Kľúčom je správne nastavenie zón a jasné pravidlá, ktoré zabránia regulačnému vákuu a zabezpečia ochranu najcennejších území, ako sú staré lesy či biotopy ohrozených druhov,“ priblížili odborníci zo SAV a Univerzity Komenského. V tejto súvislosti odborníci deklarujú pripravenosť pokračovať v dialógu s ministerstvom „Riešenie je na stole. Sme pripravení aj naďalej viesť vecnú, odbornú diskusiu založenú na dátach a rešpektovať legislatívne pravidlá,“ uzavrel Šibík.
Stanovisko vedcov zo SAV a Univerzity Komenského v Bratislave k návrhu zonácií podporila aj iniciatíva Zelená väčšina. Ochranárske organizácie sú rovnako názoru, že odbornú revíziu z dielne odborníkov je možné okamžite použiť v praxi. „Žiadame, aby minister veci zbytočne nevyhrocoval a aby kvôli malej časti územia neohrozoval Plán obnovy a odolnosti. Podľa dostupných informácií vedecká metodika zohľadnila pripomienky ministerstva životného prostredia, zatiaľ čo štátna metodika nezohľadnila pripomienky vedcov,“ uviedli ochranári. Zároveň ocenili, že sa prvýkrát našiel osobitný prístup k neštátnym vlastníkom, a to s väčším dôrazom na ich výhrady. „Aj preto apelujeme, aby minister zohľadnil všetky tieto skutočnosti. Existuje historická príležitosť posunúť zonáciu národných parkov dopredu – spôsobom, ktorý bude rešpektovať vedecké poznatky aj oprávnené záujmy vlastníkov,“ dodala Zelená väčšina.
To, čo je však v celom procese dôležité, je podľa ochranárov transparentnosť a pravdivé fakty. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) podľa ochranárov znevažuje vedcov a hovorí klamstvá. „Podľa Tarabu navrhli medzi staré lesy aj porasty na miestach, kde ešte pred 40 rokmi les nerástol. Ministrom predstavené fotografie však nie sú z lokalít, kde by navrhovali začlenenie starých lesov. Sú aj z lokalít, kde jeho rezort chce bezdôvodne znižovať ochranu povodia vodárenskej nádrže Starina v Poloninách,“ upozornila Zelená väčšina.