kým región ako celok masívne investuje do obrany, Slovensko sa ocitlo v skupine krajín, ktorých bojaschopnosť brzdia vnútropolitické faktory a pomalé rozhodovacie procesy.
Slovensko: Riziko zaostávania a pomalých riešení
Analytici GLOBSECu zaradili Slovensko do kategórie krajín s pomalšou odozvou (slow responders), kde sa nachádza spoločne s Maďarskom a Bulharskom. Hlavným problémom krajiny nie je len nedostatok techniky, ale predovšetkým neschopnosť systému rýchlo reagovať v čase hroziaceho konfliktu.
„Slovensko riskuje, že zaostane kvôli politickej roztrieštenosti a pomalšej mobilizačnej kapacite,“ varujú autori a zdôrazňujú, že pripravenosť štátu nie je len o nákupoch zbraní. „Pripravenosť Slovenska je obmedzovaná menej samotnými spôsobilosťami než politickou fragmentáciou a procedurálnou komplexnosťou, ktoré môžu v kríze spomaliť rozhodovanie,“ konštatujú.
Správa tiež upozorňuje na to, že hoci Slovensko rozvíja rámce pre kybernetickú obranu, celková odolnosť štátu čelí štrukturálnym bariéram. Podľa autorov štúdie „právne a politické procedúry v niektorých krajinách východného krídla riskujú spomalenie posíl NATO v rozhodujúcom momente,“ čo sa priamo dotýka aj slovenského kontextu.
Celkové výsledky
Štúdia ukazuje, že východné krídlo NATO je dnes rozdelené podľa schopnosti rýchlej reakcie.
- Lídri pripravenosti: Fínsko a Estónsko sú hodnotené ako „zlatý štandard“. Tieto krajiny dokážu prijať zásadné obranné rozhodnutia v priebehu hodín, zatiaľ čo iným štátom (vrátane Slovenska) to môže trvať dni.
- Vojenské mocnosti: Poľsko je označené za „chrbticu obrany východného krídla“, hoci nesie neúmerné bremeno nákladov.
- Priemyselné centrá: Česko vyniká v inováciách a obrannom priemysle, hoci aj ono bojuje s operačnou rýchlosťou.
- Krajiny s obmedzeniami: Slovensko, Maďarsko a Bulharsko čelia najväčším štrukturálnym výzvam, kde politické bloky a inštitucionálne nastavenie spomaľujú krízovú reakciu.
Rýchlosť je nová mena obrany
Závery správy sú jednoznačné – odstrašenie na východnom krídle je len také silné ako jeho najpomalší článok. „Skutočná deliaca čiara v Európe už nevedie medzi Východom a Západom, ale medzi štátmi s rýchlou a pomalou schopnosťou reakcie,“ uvádzajú autori správy. Pre Slovensko to znamená potrebu zásadnej reformy nielen v modernizácii armády, ale najmä v zrýchlení legislatívnych a politických procesov riadenia štátu v krízových situáciách.