slovenská národná strana (SNS) predložila do parlamentu návrh zákona, ktorý má zaviesť prísnejšie pravidlá pre prieskumy verejnej mienky s politickým obsahom. Pod návrhom sú podpísaní poslanci Roman Michelko, Dagmar Kramplová, Andrej Danko a Adam Lučanský. Podľa predkladateľov má byť po novom jasne identifikovateľné, kto prieskum realizoval, objednal a zaplatil, ako aj to, na základe akých dát a metód vznikol. Zákon sa má vzťahovať aj na prieskumy publikované zo zahraničia, pokiaľ sú zjavne určené slovenskému publiku. Národniari chcú zaviesť aj sankčný mechanizmus. Výška sankcií sa má odvíjať od závažnosti porušenia, pričom prísnejšie postihy hrozia pri opakovaných deliktoch. Pokuty sú v rôznych hraniciach - do 2 000 eur do 20-tisíc eur alebo pri opakovanom spáchaní deliktu do dvoch rokov až do 100-tisíc eur. Výkon dohľadu navrhuje SNS zveriť Štatistickému úradu SR, pri ktorom by vznikla kontrolná komisia pre prieskumy verejnej mienky.
Návrh zavádza minimálne štandardy pre zber dát. Pri zverejnení výsledkov budú povinne uvádzané kľúčové informácie, ako napríklad veľkosť a štruktúra vzorky, spôsob zberu dát či presné znenie otázok. Ak sa výsledky nezverejnia do 30 dní od ukončenia zberu, vznikne oznamovacia povinnosť voči orgánu dohľadu. Legislatíva tiež zakazuje spájať politické prieskumy s marketingovými alebo predajnými aktivitami. Zároveň sa zdôrazňuje dobrovoľnosť účasti respondentov a zavádzajú sa pravidlá pre ochranu maloletých či obmedzenia pri zaznamenávaní odpovedí. Navrhovaná právna úprava má podľa predkladateľov zvýšiť dôveryhodnosť politických prieskumov a umožniť verejnosti lepšie posudzovať ich výpovednú hodnotu. V prípade schválenia nadobudne zákon účinnosť od 1. januára 2027.
Premiér Robert Fico sa vo svojom najnovšom videu na sociálnej sieti vyjadril, že prieskumy preferencií politických strán by úplne zrušil. Podľa neho sú nepresné a zavádzajúce. „Podobne ako pri nedeľných politických relácií, ktoré by som kvôli ukľudneniu spoločnosti zrušil za sekundu, no nenachádzam v tejto myšlienke podporu prakticky u nikoho, ani tých zarytých KDH-ákov, ktorí by mali nedeľu svätiť ako prví, by som bol aj za zrušenie prieskumov verejnej mienky. Sú absolútne nepresné, nikdy nezodpovedajú reálnemu výsledku vo voľbách a len zbytočne iritujú,“ vyjadril sa Fico. Agentúry sú podľa neho schopné v priebehu dvoch dní zverejniť prieskumy, ktoré majú odchýlky tri – štyri percentá.
Zdôraznil, že strana Smer nikdy nekomentuje prieskumy, či už sú priaznivé, alebo nie. „Pamätám si totiž situácie, keď nám agentúry ponúkali zvýšenie prieskumu za nasledujúcu cenu – každé percento naviac za 10-tisíc eur,“ vyhlásil. Podľa Fica majú ďaleko od pravdy aj prieskumy v Maďarsku, kde sa konajú parlamentné voľby 12. apríla. „Podľa prieskumov sa Viktor Orbán nedostane pomaly ani do parlamentu. Keby som si však išiel staviť do stávkovej kancelárie, stavil by som práve na víťazstvo Viktora Orbána,“ povedal na margo svojho dlhodobého spojenca.
Výkonný riaditeľ agentúry AKO a podpredseda Slovenskej asociácie výskumných agentúr Václav Hřích pre agentúru SITA uviedol, že návrh zákona v rámci asociácie zatiaľ študujú, aby k nemu vedeli zaujať stanovisko. „Facebookové videá politikov nekomentujeme, je to bežný politický folklór smerom na voliča,“ dodal. V podobnom duchu sa vyjadril aj riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. „Návrh v súčasnosti študujeme a budeme mat k nemu stretnutie Slovenskej asociácie výskumných agentúr. Dovtedy sme sa dohodli, ze nebudeme poskytovať individuálne stanoviská,“ povedal.
Podľa hlavného analytika agentúry SCIO Martina Klusa sa návrh zákona z dielne SNS javí ako zbytočné „kopanie do otvorených dverí“. „Mnohé jeho ustanovenia už napríklad naša agentúra SCIO aktívne napĺňa ako člen Európskeho združenia pre marketingový výskum a výskum verejnej mienky (ESOMAR) a signatár jeho vyhlásenia o dodržiavaní Medzinárodného kódexu praktík marketingového a sociálneho výskumu. Tieto štandardy navyše v niektorých aspektoch presahujú požiadavky predloženého zákona,“ uviedol pre SITA. Za hlavný problém však možno podľa neho považovať neprimeranú politizáciu, ktorú návrh zákona vnáša do procesov prieskumov verejnej mienky, a to najmä prostredníctvom zriadenia orgánu dohľadu a kontrolnej komisie v rámci Štatistického úradu SR. Ten je pritom riadený nominantom aktuálnej vlády, čo môže vyvolávať pochybnosti o jeho nezávislosti. „Som presvedčený, že verejnosť, médiá aj klienti – vrátane takmer všetkých politických strán na Slovensku – dlhodobo a dôsledne porovnávajú výsledky prieskumov s reálnymi volebnými výsledkami. V prípade našej agentúry sa to potvrdilo napríklad pri prezidentských voľbách či voľbách do Európskeho parlamentu. Práve táto spätná väzba spolu s konzistentným dlhodobým pôsobením agentúr predstavuje podľa nášho názoru omnoho presnejší a dôveryhodnejší indikátor ich relevantnosti a spoľahlivosti než snaha regulovať ich činnosť prostredníctvom diskutabilného zákona,“ vyjadril sa Klus.
Premiérom spomínané zrušenie prieskumov verejnej mienky považuje v demokratickej spoločnosti za absolútne neprijateľné. Úvahy o takomto kroku sú podľa jeho slov porovnateľné s tvrdeniami o hroziacej manipulácii volieb v roku 2023, ktoré sa po volebnom víťazstve strany Smer-SD z verejného diskurzu vytratili. „Ak má pán premiér výhrady k odchýlkam prieskumov, radi poskytneme jemu aj verejnosti detailné vysvetlenie metodológie, na základe ktorej sa prieskumy realizujú – vrátane tvorby štatistickej vzorky a prirodzených limitov merania, ktoré môžu viesť k odchýlkam na úrovni troch či štyroch percent. Pokiaľ ide o ním spomínané praktiky, ak má vedomosť o konkrétnych prípadoch, ako právnik by si mal byť vedomý svojich povinností v oblasti oznamovania možného korupčného konania a namiesto mediálnych vyjadrení bezodkladne konať v súlade so zákonom,“ uzavrel Klus.