podčiarkla tiež význam zonácií, ktoré podľa jej slov na roky dopredu určujú víziu národných parkov, priestor na ich rozvoj, aj to, čo sa má chrániť. Pripomienok k návrhom boli podľa jej slov stovky, a to od rôznych subjektov i verejnosti, napriek tomu, že išlo o skrátené pripomienkové konania. Minister sa zaštiťuje tým, že zonácie musia byť dokončené ako súčasť míľnika Plánu obnovy v prvom štvrťroku 2026. Poslankyňa to považuje za absurdné, že sa na to odvoláva pri pokuse umlčať verejnosť a odborníkov, keď jeho návrhy nespĺňajú kvalitatívne podmienky Plánu obnovy. Spomenula napríklad, že do zóny najprísnejšej ochrany by mali spadať pralesy či biotopy hlucháňa. Pripomenula, že podmienku ukončenia zonácií aj s parametrami si vyjednal samotný Tomáš Taraba (nom. SNS) počas minuloročnej revízie Plánu obnovy. Stohlová tvrdí, že hrozí prepadnutie peňazí z Plánu obnovy aj pokuty.
Poslankyňa kritizovala samotné návrhy na zonácie. „Predložené návrhy sú tak fušersky a nekvalitne vypracované, že ohrozujú samotnú podstatu existencie slovenských národných parkov,” myslí si. Poukázala na presun v súčasnosti chránených území do zóny, ktorá je najmenej chránená. Tvrdí tiež, že by sa tak mohol umožniť ich odpredaj do súkromných rúk. Varovala pred privatizáciou. Rovnako upozornila aj na plánované rozširovanie rozvojových území, ktoré je ale podľa Stohlovej robené na úkor lesa. Najväčšie riziko vníma poslankyňa v TANAP-e, Nízkych Tatrách a Malej Fatre. „Vo všetkých prípadoch sa opakuje rovnaký scenár. Rozširujú sa rekreačné strediská podľa vôle mocných podnikateľov, a nie tam, kde je to vhodné pre národný park,“ uviedla Stohlová. Zdôraznila, že turisti nechodia do národných parkov kvôli holinám, hluku píl či rozbahneným cestám. Úspešné národné parky v zahraničí podľa nej stoja na silnej ochrane prírody, ktorá je lákadlom pre udržateľný turizmus. „Z príkladov po celom svete vieme, že to prináša vyššie tržby a umožní zarábať aj malým, lokálnym podnikateľom,“ dodala.