Radovan Potočár, šéfredaktor portálu odpady-portal.sk, odpovedal na naše otázky:
ako sa zákonom definuje stav ropnej núdze?
Stav ropnej núdze je základným rámcom pre prijímanie mimoriadnych opatrení. Vláda ho vyhlasuje, ak na trhu vzniká alebo bezprostredne hrozí nedostatok ropy a ropných produktov, teda napríklad motorových palív. Hlavná vec je, že ak vláda tento stav vyhlási, môže uvoľňovať núdzové zásoby ropy. Zákon však vláde v stave ropnej núdze umožňuje aj iné mimoriadne opatrenia, napríklad obmedziť rýchlosť jazdy na cestách, zakázať používanie niektorých vozidiel či obmedziť export palív.
na koľko dní máme ropu a ako sa doplnia štátne rezervy?
Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov musia zodpovedať 90 dňom priemerných čistých dovozov, zjednodušene teda môžeme povedať, že by mali zodpovedať zhruba trom mesiacom spotreby. Vlastní ich Agentúra pre núdzové zásoby vlády, ktorú spolu ovládajú štát a firmy pôsobiace na trhu. Tá stav zásob každoročne prehodnocuje a v prípade potreby dokupuje zásoby tak, aby zodpovedali vývoju spotreby a požadovanému limitu.
aké sú alternatívne možnosti pre dodávky ropy?
Ak dáme bokom ropovod Družba, jedinou alternatívou je ropovod Adria vedúci z chorvátskeho pobrežia a doplnkovou možnosťou je reverzný tok z Česka. Ten by ale za súčasných okolností nepostačil na kompletné zásobovanie Slovenska.
pocítia ropnú núdzu ľudia na cene pohonných hmôt?
Za udržiavanie núdzových zásob ropy motoristi platia a sú to približne štyri centy na liter, ktoré sa premietajú do výslednej ceny na čerpacích staniciach. Samotné použitie týchto zásob teraz nemá prečo znamenať zvýšenie ceny. Na trhoch s ropou a burzách s pohonnými hmotami však v ostatných dňoch došlo k citeľnému nárastu a ak sa tento trend udrží, pretaví sa to aj do koncových spotrebiteľských cien. Primárnym dôvodom zdraženia ale v takom prípade bude trhová situácia, nie to, že Slovensko uvoľňuje núdzové zásoby ropy.
je diverzifikácia ropných dodávok stale nedostatočná?
Aj aktuálna situácia je pripomienkou toho, že k dodávkam z Ruska treba hľadať alternatívu. Od roku 2022 sa ich zatiaľ podarilo nahradiť iba z menšej časti, pod čo sa určite podpisuje aj ekonomika, keďže ropa z iných zdrojov stojí viac a skupina MOL si pri preprave Adriu pripláca aj za potrubnú cestu. Kartami však určite môže zamiešať nová európska legislatíva, ktorú už Európska komisia presadila v prípade plynu a v prípade ropy sa čaká na návrh.
SaS kritizuje vládu za reakciu na výpadok Družby a varuje pred rizikom pre Slovensko
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) tvrdí, že vláda Roberta Fica podcenila situáciu okolo výpadku ropovodu Družba a svojou nečinnosťou ohrozila energetickú bezpečnosť Slovenska. Vyhlásenie ropnej núdze podľa strany odhalilo nepripravenosť kabinetu.
Tvrdenia súčasnej vlády o zabezpečení energetickej stability Slovenska sa podľa SaS ukazujú ako zavádzajúce. Ruská strana si podľa opozície pred 23 dňami sama zbombardovala ropovod Družba v stanici Brody, ktorá sa nachádza približne 300 kilometrov od Košíc. Kabinet podľa SaS reagoval až po viac ako dvoch týždňoch.
Tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek ostro kritizuje postoj premiéra a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. Podľa jeho slov Robert Fico nedostatočne chráni záujmy Slovenska.
Vláda podľa neho tri týždne pasívne čakala na obnovenie tokov cez Družbu, hoci bolo jasné, že Rusi cielene likvidujú aj ukrajinskú elektrickú infraštruktúru potrebnú na prevádzku ropovodu.
„Vláda 22 dní nereagovala, nerobila nič a čakala, že ropa, tok ropy cez ropovod Družba sa obnoví. Žiaľ, nie je to také jednoduché, pretože Rusi súčasne s tým bombardujú aj energetickú infraštruktúru na Ukrajine, vrátane elektrických vedení a transformačných staníc. No tak logicky, že bez elektriny zváračky na Ukrajine fungovať nebudú. Opakujem ešte raz, Rusi si sami zbombardovali ropovod Družba. Sami to nepopierajú a jediný, kto to popiera a spochybňuje, je Putinov agent Róbert Fico“, dodal.
Situácia so štátnymi rezervami je podľa SaS alarmujúcejšia, než priznávajú vládni predstavitelia. Hoci Európska únia predpisuje zásoby na 90 dní, reálne vyčerpateľné množstvo sa odhaduje len na 50 až 60 dní. Dôvodom je nízka kvalita ropy na dne nádrží, kde sa nachádza bahno a piesok, čo výrazne komplikuje a spomaľuje technologické spracovanie.
„Hovorí sa o tom, že naše zásoby ropy ropných produktov majú vystačiť na 90 dní. Toto je predpísané Európskou komisiou. Toto aj reálne držíme. Ale treba sa aj opýtať, či sú to naozaj reálne alebo iba povedzme technologické zásoby, teda zásoby, ktoré sú na papieri. Pretože ako mám informácie, vyčerpateľných je maximálne tak množstvo na nejakých 50, možno 60 dní. Je to jednak z toho dôvodu, že tieto zásoby majú nižšiu kvalitu. Na spodku týchto nádrží sa nachádza veľké množstvo bahna, veľké množstvo piesku. Treba to omnoho náročnejšie technologicky spracovávať.“
Galek pripomína, že ešte minulý týždeň ministerka Saková ubezpečovala o bezproblémovom chode Slovnaftu. Realitou je však pokles spracovania ropy približne na polovicu oproti minulému roku.
V súvislosti s alternatívnymi trasami na dodávku ropy upozorňuje na neriešené tzv. „úzke hrdlá“. Alternatívou k ropovodu Družba je ropovod Adria, ktorý vedie z chorvátskeho prístavu Omišalj cez Maďarsko na Slovensko. Samotný ropovod má síce teoretickú kapacitu 14,3 milióna ton ročne, problémom však môže byť „úzke hrdlo“ v prístave Omišalj.
Prečerpávacia kapacita prístavu Omišalj je historicky overená na úrovni približne 5,6 milióna ton ročne, čo pri súčasných potrebách Slovenska a Maďarska predstavuje riziko. Podobne je na tom vetva z talianskeho Terstu cez české Kráľupy, kde je kapacita smerom na Slovensko obmedzená na 1,5 milióna ton a reverzný tok nebol nikdy v praxi otestovaný. Sprejazdnenie a otestovanie takejto trasy by podľa Galeka trvalo dva až tri mesiace.
Galek upozornil, že sankcie na ruskú ropu boli zavedené v roku 2022. „Čo robil Slovnaft doteraz? Samotné sankcie platia od roku 2022. Áno. Skúšali rôzne polievky, či už to bola arabská zmes alebo či to bola azerbajdžanská ropa,“ kritizoval Slovnaft.
Kritikou nešetril ani vládu za jej postoj k dodávke ruských surovín: „A čo robila táto vláda? Táto vláda jednoducho povedala, že naša energetická bezpečnosť závisí od dodávok ruských energetických surovín. Ruských energetických surovín, ktoré na Slovensku tečú cez vojnové územie, cez územie, na ktorom Putin, teda ten, ktorému Fico robí agenta, vedie vojnu,“ dodal.
Podľa Galeka je v súčasnosti ohrozená energetická bezpečnosť Slovenska. „To, čo sa stalo teraz, sa môže stať v podstate kedykoľvek a mohlo sa to stať aj kedykoľvek v minulosti. Toto je reálne ohrozenie našej energetickej bezpečnosti. Ja sa pýtam, kedy zasadala bezpečnostná rada v tejto súvislosti, keď tu boli protesty proti tejto vláde, tak zasadala do dvoch dní, ale v prípade, kedy je ohrozená energická bezpečnosť Slovenska, nič sa nedialo,“ skonštatoval tímlíder SaS.
Robert Fico podľa Galeka namiesto hľadania riešení v Záhrebe alebo v Bruseli, kde by sa dalo rokovať o harmonizácii prepravných poplatkov, radšej lobuje za ruskú „tieňovú flotilu“. Premiér sa snaží v Bruseli presadiť výnimku na dovoz ruskej ropy tankermi, čo je v priamom rozpore so sankciami a logikou bezpečnosti. Chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušniar pritom jasne deklaroval ochotu pomôcť, no s podmienkou, že nepôjde o ruskú surovinu. Práve túto podmienku však slovenský premiér odmieta akceptovať.
Strana SaS varuje, že ak dôjde k nárastu cien pohonných hmôt, zodpovednosť ponesie výhradne Robert Fico. Vláda má v rukách nástroje, ako je zníženie spotrebnej dane, ktorými môže tlmiť dopady na občanov.
„Ak sa stane v najbližších dňoch, že Róbert Fico začne strašiť vysokými cenami palív, nebude to kvôli Ukrajine, nebude to ani kvôli Chorvátom, bude to kvôli nemu a kvôli jeho neschopnosti a trom týždňom ticha, ktoré tu vládlo po tom, ako Rusi zbombardovali vlastný ropovod Družba a pritom vláda má vlastné nástroje na to, aby zabojovala proti vyšším cenám palív, ktoré by mohli teoreticky nastať.“ Namiesto toho sa však premiér vyhráža zastavením dodávok elektriny na Ukrajinu. Takýto krok by podľa SaS znamenal medzinárodnú izoláciu a stratu príjmov z tranzitu, keďže elektrinu Ukrajincom bez problémov dodajú Poliaci alebo Maďari. Celý prístup vlády k energetickej bezpečnosti označil Karol Galek za vlastizradu a vyzval kabinet, aby konečne začal konať „v záujme občanov Slovenska, a nie Kremľa“.
Kyjev: Budapešť vedela o poškodení Družby v ten istý deň
Zastavenie prepravy ropy ropovodom Družba spôsobil ruský útok na infraštruktúru pri meste Brody 27. januára, ktorý poškodil „kritické zariadenia“, vyhlásilo v stredu ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na kritiku Maďarska a Slovenska pre prerušenie tranzitu.
Ako informuje spravodajský portál United24Media, Maďarsko bolo podľa hovorcu ministerstva Heorhija Tychého informované ešte v ten istý deň.
Tychyj označil postoj Budapešti za nelogický, keďže Maďarsko verejne nepripísalo útok Rusku, ale šíri vyhlásenia obviňujúce Ukrajinu. Dodal, že Rusko systematicky útočí na ukrajinský ropný a plynárenský sektor. Len v roku 2025 zaznamenalo ministerstvo 225 útokov na zariadenia ropnej a plynárenskej spoločnosti Naftogaz, pri ktorých Rusko použilo proti jej infraštruktúre 1 399 rakiet a dronov.
Ukrajina podľa neho zostáva spoľahlivou tranzitnou krajinou a plní zmluvné záväzky aj sankčnú politiku Európskej únie (EÚ). Pripomenul, že výnimky na dovoz ruskej ropy, ktoré EÚ poskytla Maďarsku a Slovensku, sú dočasné a mali im len dať viac času na zníženie závislosti od ruských energetických dodávok. Alternatívy vrátane chorvátskeho ropovodu Adria sú podľa Kyjeva dostupné.
Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v tejto súvislosti ostro reagoval na slová šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, ktorý spochybnil, že Ukrajina bráni Európu.
Sybiha v očividnej narážke na potlačenie Maďarského povstania sovietskymi vojskami na platforme X napísal, že Ukrajina „kupuje Európe čas, aby ruské tanky nejazdili po európskych uliciach ako v roku 1956 v Budapešti“. Dodal, že „ruské vyznamenania a energetické zisky zrejme spôsobujú amnéziu“.
Slovensko a Maďarsko medzičasom oznámili pozastavenie exportu nafty na Ukrajinu, kým nebude tranzit ropy obnovený.
vláda vyhlásila ropnú núdzu, poskytne Slovnaftu núdzové zásoby ropy zo štátnych hmotných rezerv
Vláda SR vyhlásila stav ropnej núdze od 19. februára 2026 a uvoľní núdzové zásoby ropy pre rafinériu Slovnaft. Opatrenie má preklenúť výpadok dodávok cez ropovod Družba a udržať stabilné zásobovanie trhu palivami.
Kabinet odsúhlasil uvoľnenie núdzových zásob ropy formou pôžičky v maximálnom objeme 250-tisíc ton. Zásoby poskytne Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov spoločnosti SLOVNAFT, a. s., ktorá prevádzkuje jedinú rafinériu na Slovensku. Pôžička je časovo obmedzená do 30. septembra 2026.
Rozhodnutie reaguje na dočasný výpadok zásobovania ropou cez ropovod Družba. SLOVNAFT avizoval, že situáciu rieši využitím vlastných zásob, obmedzením exportu a nákupmi alternatívnej ropy cez ropovod Adria. Keďže preprava tankerov po mori a plné natlakovanie ropovodu môže trvať približne 20 až 30 dní, firma požiadala štát o preklenovacie uvoľnenie núdzovej ropy, aby zostala zachovaná kontinuita výroby a zásobovania trhu.
Podmienkou je finančná zábezpeka alebo banková záruka vo výške evidenčnej hodnoty požičaných zásob. Správa štátnych hmotných rezerv SR zároveň zdôrazňuje zmysel núdzových rezerv: „Núdzové zásoby sú určené na ochranu ekonomiky, predchádzanie, zmiernenie alebo prekonanie stavu ropnej núdze, alebo na plnenie medzinárodných záväzkov v Slovenskej republike.“ Po stabilizácii situácie sa núdzové zásoby doplnia v súlade so zákonom, aj keď môžu dočasne klesnúť pod minimálny limit.