špecializovaný trestný súd (ŠTS) sa v dvoch podaniach obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR, aby preskúmal ústavnosť zmeny Trestného poriadku, týkajúcu sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby. Vychádzal pritom aj z trestnej veci s obžalovaným podnikateľom Norbertom B. v kauze podplácania. V podaniach ŠTS namieta zasahovanie do nezávislosti súdu, porušenie princípu deľby moci, ako aj zásah do práva na súdnu ochranu.
ŠTS poukázal na to, že zákonodarca napadnutým ustanovením a priori vylučuje dôkaz získaný od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit, a ktorá v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo neuviedla vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti.
„Pokiaľ Špecializovaný trestný súd vyjadruje presvedčenie, že ide o ústavne neakceptovateľný zásah do rozhodovacej činnosti súdu, vychádza z narušenia doposiaľ uznávaného a ústavou garantovaného systému, na základe ktorého, a v súlade s ktorým jedine a výlučne nezávislé a nestranné súdy rozhodujú o vine a treste, pričom základným procesným predpisom upravujúcim konanie súdu je Trestný poriadok,“ uviedol ŠTS. Napadnuté ustanovenie podľa neho znemožňuje súdu prejednať vec a meritórne ju rozhodnúť nezávisle.
Príslušné ustanovenie Trestného poriadku o úprave inštitútu spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnika, zaviedla novela Trestného zákona. Na ÚS ho napadol aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý zároveň navrhol aj pozastavenie jeho účinnosti.
Novelu Trestného zákona prijal parlament vlani v decembri v skrátenom legislatívnom konaní. Koaliční poslanci argumentovali zneužívaním inštitútu kajúcnika, napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné.
Pre zmeny v Trestnom poriadku ŠTS prerušil súdny proces s obžalovaným Norbertom B. v prípade podplácania. Druhý prejednávaný prípad, z ktorého ŠTS pri podaní na ÚS vychádzal, sa týka medzinárodnej zločineckej skupiny a drogovej trestnej činnosti.