novela Trestného zákona opäť zavádza za drobnú krádež pravidlo „trikrát a dosť“. Rozšírila sa takisto skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj v súvislosti s konaním „cudzej moci“ a rovnako sa zaviedla trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravil sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených - tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Legislatívu podpísal prezident Peter Pellegrini a väčšina ustanovení už nadobudla účinnosť.
Žilinka kritizoval trestnú novelu už počas legislatívneho procesu. Za škodlivé označil najmä zmeny v Trestnom poriadku, ktoré obsahuje.
Podľa názoru ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) novela Trestného zákona, ktorou sa mení aj Trestný poriadok v oblasti tzv. kajúcnikov, neprináša revolúciu, ale zdravý rozum a právnu logiku. Princípy spravodlivosti zostávajú podľa neho zachované. Argumentoval tiež, že novela nezrušila inštitút spolupracujúceho obvineného, neoslabila boj proti korupcii, nespôsobuje kolaps vyšetrovaní, ale posilňuje kvalitu dokazovania a dôveryhodnosť súdnych rozhodnutí. Reakcie opozície v súvislosti so schválenými zmenami označil za veľký cirkus.
Podľa opozičných strán a hnutí rieši legislatíva problémy „mafie“. Zaručiť má podľa nich beztrestnosť ľuďom, ktorí páchajú hrubú trestnú činnosť.
vysvetlenie Eugena Kordu
Žilinka s plným nasadením pomáhal niektorým politikom a spriazneným oligarchom tejto vládnej koalície zabezpečiť si beztrestnosť. Robil to bez zaváhania a bez hanby. Zneužíval moc, ktorú ako generálny prokurátor mal a neštítil sa v podstate ničoho. To, že sa obracia v prípade tejto novely Trestného zákona na Ústavný súd, je síce správne, ale nebyť jeho rozhodnutí, ktoré urobil za posledné dva roky, tak by nikdy takáto novela nemohla uzrieť svetlo sveta. Jej tvorcovia by totiž s vysokou pravdepodobnosťou buď čakali na súdy, alebo by si už v niektorom nápravno-výchovnom zariadení (po slovensky v base) odpykávali zaslúžené tresty. Generálny prokurátor nesie veľkú časť zodpovednosti za to, kde sa dnes Slovensko nachádza. Na to netreba zabudnúť ani v budúcnosti, keď sa bude rozhodovať nielen o osude generálnej prokuratúry, ale aj o osude človeka, ktorý nehanebne zneužíval svoju moc v prospech mafiánskych politikov.