národná rada schválila novelu Trestného zákona, zahlasovalo za ňu 76 poslancov. Okrem sprísnenia trestov pri drobných krádežiach novela obmedzuje aj využívanie spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, v trestnom konaní. Súčasťou sú aj nové trestné činy, a to popieranie mierového usporiadania po 2. svetovej vojne a porušenie zákazu marenia volebnej kampane.
Hlasovanie sprevádzal ohlušujúci piskot opozičných poslancov aj viaceré incidenty, napríklad medzi poslankyňou Smeru Zuzanou Plevíkovou a poslancom Igorom Matovičom z Hnutia Slovensko. Matovič stál pri rokovaní o novele Trestného zákona pri podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi (Smer-SD)( s plagátom, na ktorom bol nápis Obžalovaný Gašpar hlasuje za amnestiu pre seba. Opozícia ostro kritizovala „prílepok“ o nemožnosti použiť ako dôkaz výpoveď spolupracujúceho obvineného, ktorý dostal benefity a nevypovedal pravdivo alebo neuviedol všetky podstatné skutočnosti v akomkoľvek trestnom konaní. Opoziční poslanci v ňom vidia pomoc napríklad pre Tibora Gašpara alebo Norberta Bödöra.
Podľa advokáta Petra Kubinu sa novela dotkne všetkých trestných konaní, v ktorých vypovedal nejaký spolupracujúci obvinený, vrátane kauzy vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Poslanci schválili aj pozmeňujúce návrhy z výborov. Po novom má byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania, ak ide o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“. V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023.
Cudzou mocou sa podľa odôvodnenia rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“. Odňatím slobody až na jeden rok sa má po novom potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.
Zavádza sa tiež trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.
Nová legislatíva mení aj Trestný poriadok. Úprava inštitútu kajúcnika sa podľa odôvodnenia poslancov zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení. Navrhuje sa preto bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.
Zároveň sa posúva dátum nadobudnutia účinnosti ustanovení zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania.