strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozorňuje, že predseda Národnej rady SR Richard Raši neplní zákonnú povinnosť vyhlásiť voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR. Poslanci Vladimíra Marcinková, Ondrej Dostál a Mária Kolíková pripomínajú, že od 1. októbra 2023 chýba na Ústavnom súde SR jeden sudca, avšak parlament v utorok tento procedurálny návrh neschválil. SaS plánuje naďalej upozorňovať na porušovanie zákonnej povinnosti.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková zdôrazňuje, že predseda parlamentu nemôže svojvoľne držať ústavný súd v neúplnom zložení. „Ak zákon hovorí, že voľbu je potrebné vyhlásiť bezodkladne, znamená to bezodkladne. Je neprijateľné, že predseda parlamentu, súčasný, aj jeho dvaja predchodcovia, sabotujú činnosť Ústavného súdu SR,“ uvádza.
Poslanec Ondrej Dostál upozorňuje, že pasivita predsedu parlamentu ochromuje ústavný súd. Koalícia by podľa neho namiesto riešenia vlastných sporov mala plniť zákonné povinnosti. Poukazuje na to, že úloha parlamentu je umožniť prezidentovi vymenovať sudcu a nie blokovať celý mechanizmus.
Predložené uznesenie vyzýva predsedu národnej rady, aby okamžite vyhlásil voľbu kandidátov na ústavného sudcu a informoval o tom bezodkladne predsedu Ústavného súdu SR. Vladimíra Marcinková vyzýva koalíciu, aby prestala riešiť vlastné vnútorné spory a začala si plniť zákonné povinnosti.
Negatívne dôsledky neúplnosti pléna ústavného súdu potvrdzuje aj jeho predseda Ivan Fiačan. Ten vystúpil v pléne parlamentu vo štvrtok 28. novembra a apeloval na poslancov, aby zvolili kandidátov na sudcu ústavného súdu. „Národná rada nie je už viac ako dva roky schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť zvoliť potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu ústavného súdu a následne týchto kandidátov navrhnúť pánovi prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenovať,“ skonštatoval vtedy Fiačan. Poukázal tiež na to, že neúplnosť pléna výrazne vplýva na rozhodovaciu činnosť súdu.
Ako predseda ústavného súdu upozornil počas svojho vystúpenia, ÚS SR už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom v konaní o súlade právnych predpisov nie je schopný prijať meritórne rozhodnutie. Žiadny návrh na rozhodnutie totiž nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov. „Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, či tieto právne predpisy sú, alebo nie sú v súlade s ústavou alebo medzinárodnými predpismi,“ ozrejmil Fiačan.